Najväčšia a najvýznamnejšia výtvarná manifestácia Slovákov v Srbsku – uskutočňujúca sa každý druhý rok – si získala patričné renomé a pevnú pozíciu v kalendári najvýznamnejších pravidelných kultúrnych podujatí vojvodinských Slovákov. Bienálna prehliadka aktuálnej tvorby slovenských akademických a profesionálnych (členov profesionálnych výtvarných združení) výtvarných umelcov sa uskutočňuje už deviatykrát a dáva nám možnosť nazrieť čo nového v tvorbe našich popredných výtvarníkov, s čím sa zaoberali v priebehu dvoch uplynulých rokov, ale aj oboznámiť sa s novými, mladými výtvarníkmi, ktorí poznačia našu výtvarno-umeleckú budúcnosť. Výtvarná tvorba vojvodinských Slovákov aj vďaka tejto výtvarnej manifestácii sa stala plnoprávnym, bohatým a rozvetveným segmentom našej súčasnej kultúry.
Na 9. bienále účinkuje 26 našich výtvarných umelcov. Teda, rovnaký počet ako aj na predošlom. Bienále je bohaté na rôznorodé použité výtvarnícke techniky. Najpočetnejšie sú maľby olejovými, ale aj akrilovými farbami. Nasledujú grafiky, pastely, sochy a priestorové práce. Osobitnú pozornosť si však zaslúžia umelecké práce využívajúce súčasné technické a technologické možnosti a zároveň šíria obzory našej umeleckej vnímavosti. Tu máme na zreteli predovšetkým printy, či počítačové grafiky Jozefa Klátika a Milana Grňu, ale najmä printy Ďulu Šantu, ktorý využívajúc súčasné technické a technologické vymoženosti do svojich prác zakódoval aj spoločenskú angažovanosť a ironický postoj k súčasným civilizačným móresom a zvykom. Podobné umelecké postoje nám odhaľuje aj práca (lightbox) mladého maliara Jána Triašku.
Keď ide o iných našich afirmovaných umelcov ich tvorba v uplynulom dvojročnom období sa podstatne nevzdiaľovala od vyšliapaných chodníčkov ich vlastných výtvarných poetík. Mám tu na zreteli maliarsku tvorbu Pavla Popa, Jozefa Klátika, Martina Kizúra, Ivana Križana, Miška Bolfa, Mariána Karavlu, Michala Ďurovku a ďalších. Iba v maliarskej tvorbe v duchu abstraktného expresionizmu Márie Gaškovej prišlo k zmene v smere monochromatických odtieňov žltej farby a Milan Súdi sa tiež pokúsil trošku vzdialiť od zachodenej praxe vlastnej výtvarnej poetiky. Tiež aj pri vystavenej práci Jána Agarského badať odklon od jeho asociatívnej abstrakcie k realistickému podaniu, ale so zachovaným rozpoznateľného vlastného rukopisu.
Medzi maliarov na tohtoročné bienále zavítal po prvýkrát mladý maliar Zvonimír Pudelka z Pivnice, respektíve Bratislavy, ktorý minulý rok absolvoval štúdium maľby u prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Grafická tvorba na tohtoročnom bienále je tiež adekvátne predstavená. Z našich popredných starších grafikov (Pop, Klátik, Kizúr) iba Pavel Čáni zotrváva aj pri tejto technike výtvarného prejavu. Avšak nedostatok súčasnej grafickej tvorby znemožňujú mladé grafičky Daniela Triašková, Martina Hlodová a Marína Čániová, ktorá debutuje na tohtoročnom bienále. Marína Čániová z Petrovaradínu, vlani ukončila štúdium grafiky v triede Dušana Kallaya na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a je najmladšou účastníčkou 9. bienále.
Sochárskou tvorbou na tohtoročnom bienále sa predstavujú akademický sochár Ján Stupavský a akademická maliarka Mira Brtková. Priestorové práce pre tohtoročné bienále poskytol i Jaroslav Supek, ktorý však k priestorovej tvorbe pristúpil v duchu svojho postkonceptualizmu.
Okrem Zvonimíra Pudelku a Maríni Čániovej na 9. bienále prvýkrát účinkuje i Zdenka Mária Madacká z Kysáča, respektíve Kanady, ktorá roku 2004 ukončila Vysokú školu výtvarných umení, oddelenie kresby a maliarstva na Univerzite Lethbridge v Kanade a toho času je na postgraduálnom štúdiu na Univerzite Alberta v Edmontone. Jej tvorba tiež prispieva k šíreniu umeleckých obzorov a rueniu konvenčných predstáv o obraze.
Na minulom bienále po prvýkrát sme predstavili fotografickú tvorbu nášho popredného fotografa Michala Madackého z Kysáča. Na tohtoročnom bienále sme sa rozhodli predstaviť ďalšieho úspešného fotografa Jána Hlaváča z Báčskeho Petrovca, ktorý upútal pozornosť na svoju tvorbu na niekoľkých samostatných výstavách v predchádzajúcom období.
Keď ide o samostatnú výstavnú činnosť našich výtvarníkov v uplynulom dvojročnom období najagilnejším v prezentácii svojej umeleckej tvorby bol akademický sochár Ján Stupavský, ktorý svoju sochársku tvorbu samostatne prezentoval vlani v Trenčíne a tohto roku v Žiline, Bánskej Bystrici a v Petrovci v Galérii Zuzky Medveďovej počas Slovenských národných slávností.
Aj tohto nepárneho roku máme príležitosť na jednom mieste vzhliadnuť aktuálnu situáciu v slovenskom výtvarnom umení v Srbsku. S týmto segmentom našej súčasnej kultúry môžeme byť nanajvýš spokojní.
Vladimír Valentík
(z katalógu 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Petrovec 2009, s. 49-50-51-52-53)
