6. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii - 15.12.-31.12.2001

2001 6 bienale

Ubehlo desať rokov od založenia najvýznamnejšej výtvarnej manifestácie juhoslovanských Slovákov – Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. Znamenalo to zároveň aj inštitucionalizáciu slovenského výtvarníctva u nás, čo podstatne prispelo ku kompletizácii súčasnej slovenskej kultúry na týchto priestoroch. Naša súčasná výtvarná tvorba sa tak stala sférou kultúry, ktorá neustále rozširuje súčasnú senzibilitu a umelecké cítenie, zamedzujúc ospalosť ducha. Aj náplň 6. bienále – prvého v novom storočí a miléniu – tomu plne nasvedčuje. Smerovanie ducha 22 umelcov hovorí o tom fluide, ktorý iba prichádza.

Jednou z prítomných charakteristík 6. bienále je i revitalizácia výtvarných techník. Maliari sa prejavujú ako sochári, sochári ako grafici a grafici ako maliari. Tak maliarka Mira Brtková v úplnosti siahla za priestorovým prejavom, grafik Pavel Pop maľuje oneirické vízie na plátnach veľkých rozmerov, sochár Ján Stupavský sa vyskúšal v grafickej technike suchej ihly a grafik Pavel Čáni svoje grafiky – vypracované v duchu imaginatívneho realizmu – využíva aj ako materiál pre umeleckú inštaláciu. I mladší maliar Ďula Šanta sa rozhodol pre umeleckú inštaláciu, využívajúc tradíciu poetiky ready-made, prítomnú i pri sochárskych prácach Miri Brtkovej. Maliarka Mária Gašková po čírom maliarskom období skúša kompozičné možnosti a textúru koláže. Rastislav Škulec sa po dlhšom období zaoberania sa priestorovým výtvarným prejavom vrátil k dvojrozmeru.
Zároveň badať i posun na palete a vo výtvarnej poetike maliarky Viery Fajndovićovej-Súdiovej, ktorá znovu využíva redukovanú štylizáciu tvarov, podobne ako v jej prvom tvorivom období, iba teraz už farbou a tvarom omnoho voľnejšie. Selenčský maliar Miško Bolf sa čoraz úspešnejšie predstavuje v abstraktnom výtvarnom prejave, hoci ho poznáme ako figuralistu.
V začatých výtvarných smerovaniach však úspešne pokračujú maliari Jaroslav Šimovič so svojou charakteristickou „šedou“ paletou, Milan Súdi zaoberajúci sa i naďalej témami zo scénických umení, Ján Agarský v skúšaní hraníc asociatívnej krajinomaľby a Jozef Klátik skúšajúci minimalistické maliarske názory smerujúce k prekonaniu a sebapopretiu maliarskeho média. Tiež nám i najnovšie práce kovačického rodáka Martina Kizúra z Austrálie nasvedčujú jeho dôslednosť vo výtvarnej poetike s menšími odchýlkami. Dôsledný vo figurálnom maliarskom prejave zostáva i naďalej Ivan Križan. Tiež je v svojich umeleckých akciách dôsledný i Jaroslav Supek, ktorý sa v uplynulom období zaoberal akciami v rámci cyklu Spal som. Mladí maliari Marjan Karavla, Michal Ďurovka a grafička Sandra Kopčoková svojimi prácami vytvorili vlastné rozpoznateľné individuálne prejavy v duchu súčasných maliarskych smerovaní vo svete.
Osobitnú pozornosť venujeme umelcom, s ktorými sa prvýkrát stretáme na bienále a pravdepodobne i v slovenskej kultúrnej verejnosti. Sú to Belehradčania Katica Pavelková-Vukajlovičová (29. januára 1954) a jej brat sochár Miloslav Pavelka (16. marca 1951). Obaja sú členmi ULUPUDS, čiže Združenia výtvarných umelcov úžitkových umení a dizajnu Srbska, už dvadsať rokov. Katica Pavelková-Vukajlovičová vyštudovala keramiku na Fakulte úžitkových umení v Belehrade, kde absolvovala aj postgraduálne štúdium. Vystavovala svoje práce doma a v zahraničí a dostali sa jej i početné ceny a uznania. Miloslav Pavelka vyštudoval sochárstvo tiež na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. Zaoberá sa tiež keramikou, a to veľmi úspešne. Za tvorbu dostal početné ceny a uznania. Jeho dve práce sa nachádzajú v zbierke Múzea úžitkových umení v Belehrade a dve v zbierke Výtvarných stretnutí (Likovni susreti) v Subotici.
Najmladšia účastníčka tohtoročného bienále Jana Viergová (1975) sa tiež zúčastňuje na bienále prvýkrát. Je absolventkou Výtvarnej akadémie v Novom Sade. Jej originálny prístup k výtvarnej tvorbe určite priláka milovníkov umenia.
V poradí 6. bienále – po desiatich rokoch trvania – zoskupilo teda rekordný počet výtvarníkov a takmer v úplnosti nám umožnilo prehľad aktuálnej chvíle nášho výtvarníctva.

Vladimír Valentík
(z katalógu 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Petrovec 2009, s. 44-45-46)

Галерија
Зуске Медвеђове

GZM

Галерија Зуске Медвеђове већ тридесет година представља важан део културног наслеђа војвођанских Словака. Свечано је отворена 1. јула 1989. године, а на првој изложби представљена су управо уметничка дела Зузке Медвеђове. Зузка Медвеђова  је била прва академска сликарка из редова војвођанских Словака.

Виртуелне
туре

banner 360 kresby

banner 360 galeria zm

banner 360 komplex

Комплекс
традиционалне архитектуре

Komplex ľudovej arhitektúry

Комплекс традиционалне архитектуре чини Најстарија кућа у Петровцу (СК1017), која представља непокретно културно добро Републике Србије од изузетног значаја и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе од 1965. године. Кућа датира из друге половине 18. века, а њена околина је музејски комплекс. Поред куће је амбар на саоницама и мњач (СК1893), који је такође непокретно културно добро и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе.

Изложбена делатност

Запратите нас


 ytlogo     GaleriaZM FB

6. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii - 15.12.-31.12.2001 - Múzeum vojvodinských Slovákov

6. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii - 15.12.-31.12.2001

2001 6 bienale

Ubehlo desať rokov od založenia najvýznamnejšej výtvarnej manifestácie juhoslovanských Slovákov – Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. Znamenalo to zároveň aj inštitucionalizáciu slovenského výtvarníctva u nás, čo podstatne prispelo ku kompletizácii súčasnej slovenskej kultúry na týchto priestoroch. Naša súčasná výtvarná tvorba sa tak stala sférou kultúry, ktorá neustále rozširuje súčasnú senzibilitu a umelecké cítenie, zamedzujúc ospalosť ducha. Aj náplň 6. bienále – prvého v novom storočí a miléniu – tomu plne nasvedčuje. Smerovanie ducha 22 umelcov hovorí o tom fluide, ktorý iba prichádza.

Jednou z prítomných charakteristík 6. bienále je i revitalizácia výtvarných techník. Maliari sa prejavujú ako sochári, sochári ako grafici a grafici ako maliari. Tak maliarka Mira Brtková v úplnosti siahla za priestorovým prejavom, grafik Pavel Pop maľuje oneirické vízie na plátnach veľkých rozmerov, sochár Ján Stupavský sa vyskúšal v grafickej technike suchej ihly a grafik Pavel Čáni svoje grafiky – vypracované v duchu imaginatívneho realizmu – využíva aj ako materiál pre umeleckú inštaláciu. I mladší maliar Ďula Šanta sa rozhodol pre umeleckú inštaláciu, využívajúc tradíciu poetiky ready-made, prítomnú i pri sochárskych prácach Miri Brtkovej. Maliarka Mária Gašková po čírom maliarskom období skúša kompozičné možnosti a textúru koláže. Rastislav Škulec sa po dlhšom období zaoberania sa priestorovým výtvarným prejavom vrátil k dvojrozmeru.
Zároveň badať i posun na palete a vo výtvarnej poetike maliarky Viery Fajndovićovej-Súdiovej, ktorá znovu využíva redukovanú štylizáciu tvarov, podobne ako v jej prvom tvorivom období, iba teraz už farbou a tvarom omnoho voľnejšie. Selenčský maliar Miško Bolf sa čoraz úspešnejšie predstavuje v abstraktnom výtvarnom prejave, hoci ho poznáme ako figuralistu.
V začatých výtvarných smerovaniach však úspešne pokračujú maliari Jaroslav Šimovič so svojou charakteristickou „šedou“ paletou, Milan Súdi zaoberajúci sa i naďalej témami zo scénických umení, Ján Agarský v skúšaní hraníc asociatívnej krajinomaľby a Jozef Klátik skúšajúci minimalistické maliarske názory smerujúce k prekonaniu a sebapopretiu maliarskeho média. Tiež nám i najnovšie práce kovačického rodáka Martina Kizúra z Austrálie nasvedčujú jeho dôslednosť vo výtvarnej poetike s menšími odchýlkami. Dôsledný vo figurálnom maliarskom prejave zostáva i naďalej Ivan Križan. Tiež je v svojich umeleckých akciách dôsledný i Jaroslav Supek, ktorý sa v uplynulom období zaoberal akciami v rámci cyklu Spal som. Mladí maliari Marjan Karavla, Michal Ďurovka a grafička Sandra Kopčoková svojimi prácami vytvorili vlastné rozpoznateľné individuálne prejavy v duchu súčasných maliarskych smerovaní vo svete.
Osobitnú pozornosť venujeme umelcom, s ktorými sa prvýkrát stretáme na bienále a pravdepodobne i v slovenskej kultúrnej verejnosti. Sú to Belehradčania Katica Pavelková-Vukajlovičová (29. januára 1954) a jej brat sochár Miloslav Pavelka (16. marca 1951). Obaja sú členmi ULUPUDS, čiže Združenia výtvarných umelcov úžitkových umení a dizajnu Srbska, už dvadsať rokov. Katica Pavelková-Vukajlovičová vyštudovala keramiku na Fakulte úžitkových umení v Belehrade, kde absolvovala aj postgraduálne štúdium. Vystavovala svoje práce doma a v zahraničí a dostali sa jej i početné ceny a uznania. Miloslav Pavelka vyštudoval sochárstvo tiež na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. Zaoberá sa tiež keramikou, a to veľmi úspešne. Za tvorbu dostal početné ceny a uznania. Jeho dve práce sa nachádzajú v zbierke Múzea úžitkových umení v Belehrade a dve v zbierke Výtvarných stretnutí (Likovni susreti) v Subotici.
Najmladšia účastníčka tohtoročného bienále Jana Viergová (1975) sa tiež zúčastňuje na bienále prvýkrát. Je absolventkou Výtvarnej akadémie v Novom Sade. Jej originálny prístup k výtvarnej tvorbe určite priláka milovníkov umenia.
V poradí 6. bienále – po desiatich rokoch trvania – zoskupilo teda rekordný počet výtvarníkov a takmer v úplnosti nám umožnilo prehľad aktuálnej chvíle nášho výtvarníctva.

Vladimír Valentík
(z katalógu 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Petrovec 2009, s. 44-45-46)

Галерија
Зуске Медвеђове

GZM

Галерија Зуске Медвеђове већ тридесет година представља важан део културног наслеђа војвођанских Словака. Свечано је отворена 1. јула 1989. године, а на првој изложби представљена су управо уметничка дела Зузке Медвеђове. Зузка Медвеђова  је била прва академска сликарка из редова војвођанских Словака.

Виртуелне
туре

banner 360 kresby

banner 360 galeria zm

banner 360 komplex

Комплекс
традиционалне архитектуре

Komplex ľudovej arhitektúry

Комплекс традиционалне архитектуре чини Најстарија кућа у Петровцу (СК1017), која представља непокретно културно добро Републике Србије од изузетног значаја и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе од 1965. године. Кућа датира из друге половине 18. века, а њена околина је музејски комплекс. Поред куће је амбар на саоницама и мњач (СК1893), који је такође непокретно културно добро и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе.

Изложбена делатност

Запратите нас


 ytlogo     GaleriaZM FB