11. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku - 10.12.-31.12.2011

2011 11-BienaleTohto roku koncom novembra uplynulo dvadsať rokov od založenia ústredného výstavného podujatia slovenských akademických a profesionálnych výtvarníkov v Srbsku. Prehliadka aktuálnej tvorby slovenských vojvodinských akademických maliarov, grafikov a sochárov dáva nám možnosť nazrieť a zvážiť, kam smeruje naše výtvarné umenie, tvoriace významný segment súčasnej kultúry slovenského spoločenstva v Srbsku.
Jedenáste bienále predstavuje ukážku z najnovšej tvorby dvadsaťjeden našich výtvarných umelcov. Podujatie má pevné jadro, ktoré tvorí skupina výtvarníkov vystavujúcich svoje práce pravidelne už dvadsať rokov. Túto skupinu výtvarníkov treba mať na zreteli , aj keď hovoríme o súčasnom slovenskom vojvodinskom umení na sklonku 20. a začiatku 21. storočia.

Vysoké dosahy a dynamickosť tvorby Miry Brtkovej, Pavla Čániho, Márie Gaškovej, Jozefa Klátika, Pavla Popa, Milana Súdiho, Rastislava Škulca a Viery Fajndovićovej-Súdiovej – ktorú ani choroba nemohla odlúčiť od palety a štetca – udávali smer výtvarnej tvorbe vojvodinských Slovákov za uplynulých dvadsať rokov. Sú tu, samozrejme, aj mladší výtvarníci: Ján Agarský, Miško Bolf, Michal Ďurovka a Marian Karavla, ktorí sa neskoršie zapojili, ale zotrvávajú včleňovaním svojej tvorby aj do kontextu slovenského vojvodinského výtvarníctva.

Jedenáste bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku je – zdá sa – etablovanou umeleckou prehliadkou. Ničoho priveľa – ničoho primálo. Teda, je to výstava na správnu mieru, ktorá adekvátne odzrkadľuje aktuálny stav nášho profesionálneho výtvarníctva.
Akademická maliarka Mira Brtková zo Starej Pazovy zotrváva pri trojrozmernej priestorovej tvorbe, ale keď ide o obrazy, vstúpila do nového, hýriaceho sa farbami cyklu malieb, po období „bielych obrazov“. Transformovanú nadväznosť na slovenskú ľudovú tradíciu prítomnú obdobne vo výtvarnej tvorbe Miry Mrtkovej najnovšie badať aj vo výtvarnej tvorbe akademického grafika a maliara Pavla Čániho, ktorý do najnovších malieb aplikuje výrobok ľudového tkáčstva – handrovku.
Akademický maliar Pavel Pop tiež posunul svoje tvorivé záujmy z portrétov svetoznámych výtvarníkov na kompozície citácií z tvorby svetových umelcov podané na plátnach väčších rozmerov v technike olejomaľby.
Podstatné odchýlky v rámci výtvarných poetík iných jednotlivých výtvarníkov nebadať. Iba akademický maliar Michal Ďurovka z Kysáča navonok opustil svoju výtvarnú poetiku a venoval sa krajinomaľbe menších rozmerov, podanej na hranici abstrakcie. V transformáciách krajiny zotrval aj Ján Agarský a zaujímavý pohľad na krajinu nám ponúkla aj Daniela Triašková, jediná predstaviteľka „klasickej“ grafickej tvorby na tohtoročnom bienále.
Tradičný pohľad na obraz nám na 11. bienále ponúkajú Ivan Križan so svojími pastóznymi olejomaľbami a Mária Galátová-Ćirovićová so svojimi pastelmi. Milan Súdi tiež možno niekoho prekvapí svojimi najnovšími olejomaľbami.
Digitálna grafika, čiže digitálna tlač je čoraz prítomnejšia medzi našimi výtvarníkmi, najmä grafikmi. Tak sa printmi na 11. bienále predstavili Martina Hlodová zo Starej Pazovy, Milan Grňa z Báčskej Palanky a Zvonimír Pudelka z Pivnice, respektíve z Bratislavy.
Priestorové práce na 11. bienále predstavili akademický sochár Ján Stupavský zo Starej Pazovy, ale aj maliari Mira Brtková a Marjan Karavla.
Na 11. bienále badať prevahu rôznych obmien abstraktného výtvarného prejavu, hoci aj autentická figurálna interpretácia, s akou sa stretáme u jubilujúceho maliara Jaroslava Šimoviča, tiež vie zaujať.
Osobitnú pozornosť na 11. bienále si však zaslúži olejomaľba kovačického rodáka, akademického maliara Martina Kizúra, ktorá cestovala na toto bienále z Austrálie až dvadsať dní a je svedectvom toho, že Martin Kizúr aj po dvadsiatich rokoch v Austrálii si zachoval základné koordináty svoj výtvarnej poetiky vytvorené kedysi dávno v Srbsku.
Bienále definitívne žije a významne dotvára súčasnú kultúrnu mapu vojvodinských Slovákov. Práve preto Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku ho vyhlásila za kultúrne podujatie osobitného významu pre Slovákov v Srbsku.

Vladimír Valentík
komisár 11. bienále
(text prevzatý z katalógu)

Галерија
Зуске Медвеђове

GZM

Галерија Зуске Медвеђове већ тридесет година представља важан део културног наслеђа војвођанских Словака. Свечано је отворена 1. јула 1989. године, а на првој изложби представљена су управо уметничка дела Зузке Медвеђове. Зузка Медвеђова  је била прва академска сликарка из редова војвођанских Словака.

Виртуелне
туре

banner 360 kresby

banner 360 galeria zm

banner 360 komplex

Комплекс
традиционалне архитектуре

Komplex ľudovej arhitektúry

Комплекс традиционалне архитектуре чини Најстарија кућа у Петровцу (СК1017), која представља непокретно културно добро Републике Србије од изузетног значаја и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе од 1965. године. Кућа датира из друге половине 18. века, а њена околина је музејски комплекс. Поред куће је амбар на саоницама и мњач (СК1893), који је такође непокретно културно добро и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе.

Изложбена делатност

Запратите нас


 ytlogo     GaleriaZM FB