Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.
Za horami, za dolami lúčka zelená,
zamiloval som si dievča, čierne oči má.
Hlavným cieľom viacročného projektu Múzea Vojvodiny bolo, prostredníctvom multidisciplinárnej výstavy, predstaviť tie charakteristiky Slovákov vo Vojvodine, ktoré reprezentujú ich identitu. Spoločnou prácou tímu kustódov, etnológov, historikov a kunsthistorikov sa na výstave prezentuje slovenské hmotné, duchovné a kultúrne dedičstvo. Expozíciou muzeálnych predmetov, archívnych materiálov a výtvarných diel sa v širších kultúrno-historických súvislostiach znázorňuje život slovenskej etnickej skupiny vo Vojvodine od prisťahovania po súčasnosť.
Historický úsek výstavy začína témami prisťahovania a organizovania náboženského života a školstva počas 18. storočia. Trojstoročné časové rozpätie reprezentujú tematické celky, ktoré vypovedajú o rozvoji kultúrnych, hospodárskych či národnostných inštitúcií a tiež poukazujú na významné osobnosti z akademického, politického, kultúrneho a umeleckého života slovenského národnostného spoločenstva. Dôležitú zložku výstavy tvorí objasňovanie politických a kultúrnych stykov Slovákov so Srbmi na území dnešnej Vojvodiny.
Prvky tradičnej kultúry znázorňujú muzeálne predmety, ktoré pochádzajú z konca 19. a začiatku 20. storočia a ktoré sa uchovávajú v etnologických zbierkach Múzea Vojvodiny. Prostredníctvom ukážok z hmotnej kultúry, zakotvenej do kontextu javov podstatných pre uchovávanie a pestovanie etnickej a lokálnej identity Slovákov, sú predstavené niektoré aspekty hospodárstva, akými sú napríklad pestovanie chmeľu a konopí, duchovná a obyčajová prax v ročnom a životnom cykle či tradičný odev a domáca textilná výroba. Výstavou reprezentatívnych predmetov sme sa usilovali o zmenu stereotypov, ktoré sa dnes bežne viažu na ponímanie identity slovenského etnického spoločenstva vo Vojvodine.
