Ján Čajak 1863 – 1944

Dokumentárna výstava pri príležitosti 150. výročia narodenia a 70. výročia úmrtia

Ján Čajak – spisovateľ a učiteľ, bol jednou z ústredných osobností kultúrneho a osvetového života Báčskeho Petrovca a vojvodinských Slovákov v prvej polovici 20. storočia. Na začiatku I. svetovej vojny bol internovaný a väznený v Kamenici a Subotici. Účinkoval ako delegát vojvodinských Slovákov v práci Veľkej národnej skupštiny 25. 11. 1918, keď Vojvodina bola pripojená ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bol pri zakladaní Slovenského gymnázia v Petrovci a spoluzakladateľom prvého vydavateľstva vojvodinských Slovákov Juhoslovenského nakladateľského spolku v Petrovci roku 1920, keď sa stal aj zodpovedným redaktorom novín Národná jednota, ktoré práve vtedy začali vychádzať. Po založení Matice v Petrovci pôsobil ako predseda Literárneho a etnografického odboru Matice slovenskej v Juhoslávii.

Základné vzdelanie Ján Čajak získal u otčima Pavla Dobšinského. Študoval na gymnáziách v Martine, Rimavskej Sobote, Kežmarku a na učiteľskej prípravke v Lučenci, kde bol vylúčený pre národnú činnosť. Pokračoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave, kde bol vylúčený za panslavizmus. Učiteľskú skúšku zložil v Kláštore pod Znievom. Pôsobil v advokátskej kancelárii Petra Jemnického v Pezinku celkom krátko a roku 1886 sa stal učiteľom v Kokave, Rajci a v rokoch 1889 – 1893 v Kráľovej Lehote. Ján Čajak prišiel za učiteľa do Selenče v decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca... Roku 1893 som opustil krásny Liptov a usadil som sa na rovnej žírnej Báčke. Stal som sa učiteľom v Selenči. Do Selenče som prišiel začiatkom decembra. Počasie bolo chladné, hmlisté, blata hojnosť a všetko také bezfarebné, možno riecť tmavopopolasté. Aký rozdiel medzi Liptovom a touto jednotvárnou rovinnou! Vzdychol som si a vzbudila sa vo mne túžba vrátiť sa do rodného kraja. Čo ma prekvapilo, bolo nebo. Utešené, bezhraničné, slobodné, jasavé nebo. Podobá sa ohromnej, vysočinou nezastretej kupole.
Ale prišla jar. Slnečný jas, fatamorgána, nedozerné zelené more a v čom kde-tu v diaľke biele štíhle veže dedinských kostolov, spev škovránkov, sneh rozkvitnutých višieň, vôňa rozkvitnutých agátov, spev oráčov, utešený východ a západ slnka, krúženie orla v modrej, slnečnými lúčami osvetlenej výšine, klepot bocianov, pohyb krídel veterných mlynov, večerný zhon mládeže, ťahavý zvučný spev dievok, zvuky tamburíc a harmoník a tajomný zvuk prírody, všetko to si ma prisvojilo. Koľká premena! Zelené more premení sa na zlaté, a na ňom počne sa neobyčajne šum práce. Nad morom farieb dvíha sa pohorie Fruškej Gory a pod ňou sa ligoce mohutný široký Dunaj, lemovaný priestranným pásom vŕb, osík a iného stromovia. (Spomienka Jána Čajaka na príchod do Selenče)
Zo Selenče sa Ján Čajak presťahoval do Báčskeho Petrovca 15. októbra 1899. V Petrovci pôsobil ako učiteľ až do dôchodku roku 1924.
Ján Čajak našiel v Petrovci svoj trvalý nový domov. Na výzvu Petrovského spevokolu Ján Čajak tu napísal svoju prvú poviedku roku 1903. Bola to poviedka Predaj hory a bola uverejnená aj v Národných novinách na Slovensku.
Ján Čajak okrem vykonávania bohatej vzdelávacej a vychovávateľskej činnosti detí a dospelých v Báčskom Petrovci, spisovateľskej, publicistickej a redaktorskej činnosti udržiaval bohatú korešpondenciu s poprednými osobnosťami slovenskej kultúry a literatúry.
Prózy Jána Čajaka vyšli v rôznych a početných vydaniach v Petrovci a na Slovensku. Prvá Čajakova kniha próz pomenovaná Tri rozprávky vyšla v roku 1907 a potom nasledovali ďalšie.
Ján Čajak zomrel v Báčskom Petrovci 29. mája 1944 o 16,00 hod. Pochovaný bol na petrovskom cintoríne 31. mája 1944 o 10,00 hod. Na poslednú cestu ho prišli vyprevadiť početní spoluobčania a ctitelia. Spisovateľ a učiteľ Ján Čajak odpočíva na petrovskom cintoríne.
Podobizeň Jána Čajaka vypracovali niekoľký maliary: prvý akademický maliar vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský, prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov Zuzka Medveďová a syn ruského emigrantaVjačeslav Vova Rovnev.
Po Jánovi Čajakovi v Báčskom Petrovci zostali stopy aj v súčasnosti.
Základná škola v Báčskom Petrovci bola roku 1958 pomenovaná menom Jána Čajaka. O päť rokov neskoršie, v roku 1963, v Petrovci sa uskutočnili oslavy storočnice narodenia Jána Čajaka a pri príležitosti 150. výročia narodenia na nádvorí novej budovy Základnej školy Jána Čajaka bol odhalený pamätník.

{nomultithumb}