150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine 1864 – 2014

01 150 rokov novin a casopisov MVS

Autor výstavy: Vladimír Valentík

Výstava bola otvorená 17. októbra 2014 o 10,00 hod v predsieni Štúdia M, Ignjata Pavlasa 3 v Novom Sade, v rámci osláv 70. výročia Hlasu ľudu a 150. výročia slovenskej tlače vo Vojvodine (v Srbsku).

V bohatých dejinách slovenskej tlače vo Vojvodine prvé časopisy SLÁVIK a ZORNIČKA začali vychádzať v Novom Sade roku 1864 a vydával ich učiteľ Jozef Podhradský (1823 – 1915). SLÁVIK bol mesačník pre deti. Prvé číslo vyšlo 1. septembra 1864. ZORNIČKA – „list pre slovenských mládencov a panny", teda náš prvý mládežnícky časopis.

PRIATEĽ ŠKOLY bol rukopisný časopis, ktorý vychádzal v Petrovci v dvoch exemplároch v rokoch 1871 – 1872. Bol to časopis evanjelických a. v. Slovenských učiteľov Báč-sriemskeho seniorátu a pripravoval ho učiteľ Karol Miloslav Lehotský (1846 – 1915).

Leopold Branislav Abafi (1827 – 1883) vydával v Aradáči časopis náboženského rázu SLOVO ŽIVOTA v rokoch 1881 – 1882 a tlačil ho v Martine.

TORONTÁLSKY PRIATEĽ ľudu bol hospodársky časopis pre roľníkov a vychádzal v maďarskom, nemeckom, slovenskom, rumunskom a srbskom jazyku vo Veľkom Bečkereku (Zreňanine) od marca roku 1899. Zodpovedným redaktorom bol Andrej Martón a hlavný spolupracovník pre slovenské texty bol Samuel Paulínyi.

MRAVEC bol rukopisný časopis pre deti, „obrázkový časopis pre zábavu a poučenie", ktorý v jednom exemplári v Starej Pazove vydával a zároveň aj bol zodpovedným redaktorom Vladimír K. Hurban (neskoršie VHV) v rokoch 1892 – 1893. Vladimír K. Hurban (1884 – 1950) vydával svoj časopis už ako 9-ročný. Prvé číslo časopisu vyšlo 1. decembra 1892 a časopis zanikol 15. decembra 1893.

DOLNOZEMSKÝ SLOVÁK bol prvým spoločensko-politickým mesačníkom. Prvé číslo vyšlo 15. októbra 1902 v Novom Sade a posledné predvojnové 15. júla 1914. Vydavateľ a majiteľ Dolnozemského Slováka do konca roku 1908 bol Dr. Miloš Krno (1869 – 1917). Hlavný redaktor Dolnozemského Slováka a od roku 1909 aj majiteľ a vydavateľ tohto mesačníka bol Dr. Ľudovít Mičátek (1874 – 1928). Po prestávke prvé povojnové číslo vyšlo 1. decembra 1918. Posledné číslo DOLNOZEMSKÉHO SLOVÁKA s dátumom 15. januára 1920 bolo vytlačené v Petrovci. Roku 1977 sa konalo sympózium o Dolnozemskom Slováku v Novom Sade. Roku 1996 Dolnozemský Slovák bol obnovený ako časopis Slovákov z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska. Vychádza v Nadlaku (v Rumunsku).

Roku 1906 Spolok báčskych pestovateľov chmeľu začal v Petrovci vydávať štvorrečový časopis (BAČANSKÝ CHMELIAR)– v maďarčine, slovenčine, srbčine a nemčine ako dvojtýždenník. Bol to teda špecializovaný poľnohospodársky časopis, ktorého šéfredaktorom bol Armin Feldman a spolupracoval s ním Ján Čajak st. Bol to prvý tlačený petrovský časopis.

DOMÁCNOSŤ A ŠKOLA bol pedagogický mesačník širšie koncipovaný s podtitulkom Časopis rodinný a učiteľský, ktorý v chorvatskom Iloku vydával v rokoch 1911 – 1914 pedagóg a historik Jozef Maliak.

POKOJ VÁM bol cirkevný časopis, ktorý v Kysáči vydával roku 1917 ev. farár Karol Langhoffer.

Roku 1919 v Petrovci bola otvorená Knihtlačiareň úč. spol., čo malo za následok veľkú expanziu slovenského tlačeného slova vo Vojvodine.

Prvý časopis, ktorý v Petrovci vyšiel po založení tlačiarne v októbri 1919, bol podnikový časopis ZORA, ktorého hlavným redaktorom bol Michal Križan.

V Petrovci po zaniknutí Dolnozemského Slováka začal vychádzať slovenský spoločensko-politický týždenník NÁRODNÁ JEDNOTA. Prvé číslo vyšlo 21. februára 1920 a posledné 5. apríla 1941. Prvým šéfredaktorom do roku 1922 bol Ján Čajak st. (1863 – 1944). Zodpovedným redaktorom v rokoch 1929 – 1941 bol Michal Labát. Redaktorom Národnej Jednoty do roku 1933 bol Samuel Šiška.

Ev. farár Pavel Turčan od septembra 1921 až do apríla 1941 vydával v Kysáči cirkevný časopis NÁDEJ.

V tom období začal vychádzať, v roku 1924, v Erdevíku cyklostylovaný časopis slovenských evanjelických farárov PRIEKOPNÍK, ktorý pripravoval Ladislav Zgúth. Čoskoro, v júni 1926, začal vychádzať aj mesačník EVANJELICKÝ HLÁSNIK, ktorý zotrval do roku 1941 a obnovený bol roku 1965 a vychádza aj v súčasnosti ako časopis Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

FRČKA bola prvý humoristicko-satirický časopis vojvodinských Slovákov, ktorý začal vychádzať roku 1920. Redaktormi prvého čísla časopisu boli Peter Pribiš a Pavel Kukučka, ktorý neskoršie časopis redigoval sám do septembra 1923.

HÉVIS bol tiež humoristicko-satirický časopis v Petrovci a roku 1926 boli vydané iba dve čísla. Redigoval ich Michal Labáth.

ZORNIČKA – časopis pre deti – začal vychádzať v Starej Pazove roku 1925 a vychádzal do júna roku 1927. Vydavateľom časopisu bol Československý zväz v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov. Redigoval ho učiteľ Ferdinand Klátik (1895 – 1944).

V dvadsiatych rokoch 20. storočia začali vychádzať aj slovenské študentské a literárne časopisy. V Novom Sade roku 1920 začal vychádzať cyklostylovaný mesačník NAPRED – časopis študujúcej mládeže. Pripravovali ho Michal Peťkovský a Kornel Klas a od čísla 5-6 vydavateľom, redaktorom a rozmnožovateľom sa stal Ján Vladimír Ormis (1903 – 1993). Posledné číslo vyšlo v lete 1921.

Andrej Mráz (1904 – 1964), petrovský rodák a neskoršie slovenský akademik v tomto období vydával rukopisný časopis MY.

SNAHY – časopis slovenských študentov v kráľovstve SCHS vydávalo združenie slovenských žiakov v Petrovci od mája 1923. Predsedom združenia a šéfredaktorom časopisu bol Ján Tarnóci.

SVIT bol časopis Spolku československých akademikov, v kráľovstve SCHS a začal vychádzať v Petrovci v novembri roku 1923. Do októbra 1925 vyšlo päť čísel. Redaktorom SVITU po Ivanovi Grúnikovi a pred Karolom Lilgem bol Ján Čajak ml. (1897 – 1982).

NÁŠ ŽIVOT bol časopis pre literatúru a kultúru, ktorý od mája roku 1933 vydávala Matica slovenská v Juhoslávii. Do roku 1941 vyšlo 8 ročníkov a po vojne v rokoch 1946 – 1947, ešte dva. Hlavným redaktorom prvých šesť rokov bol Ján Čajak st. Po Jánovi Čajakovi st., v rokoch 1939 – 1940, NÁŠ ŽIVOT redigoval Dr. Michal Topoľský (1906 – 1991) a po vojne 1946 – 1947 Dr. Andrej Sirácky (1900 – 1988).

NOVÝ ŽIVOT – časopis pre literatúru a kultúru – bol pokračovateľom NÁŠHO ŽIVOTA. Založený bol roku 1949 a nepretržite vychádza až po súčasnosť. Prvým šéfredaktorom bol Martin Toman Banátsky. Potom ho redigovali: Juraj Spevák, Ján Kmeť, Michal Harpáň, Víťazoslav Hronec, Miroslav Dudok, Michal Ďuga, Tomáš Čelovský a v súčasnosti šéfredaktorom NOVÉHO ŽIVOTA je Adam Svetlík a vydavateľom Slovenské vydavateľské centrum v Petrovci.

NAŠE SLNIEČKO začalo vychádzať roku 1939. Bol to časopis pre deti Matice slovenskej v Juhoslávii. Prvá šéfredaktorka NÁŠHO SLNIEČKA bola Adela Petrovičová (1901 – 1976). Po druhej svetovej vojne časopis bol obnovený a zmenil meno roku 1947 – NAŠI PIONIERI. Od roku 1970 boli to PIONIERI a od roku 1990, ako aj v súčasnosti, je to ZORNIČKA, slovenský časopis pre deti, ktorý vydáva Slovenské vydavateľské centrum.

HLAS ĽUDU je informačno-politický týždenník vojvodinských Slovákov. Prvé číslo HLASU ĽUDU vyšlo 19. októbra 1944 v Báčskom Petrovci. Redakcia HLASU ĽUDU od roku 1945 do roku 1961 pracovala v bývalom Altmanovom dome v Petrovci. Potom sa presťahovala do novej budovy tlačiarne a roku 1967 do Nového Sadu. Od roku 1967 vychádza v Novom Sade. V súčasnosti zakladateľom Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Riaditeľom ustanovizne je Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka novín HLAS ĽUDU je Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Noviny majú početné rubriky a pravidelné prílohy: Poľnohospodárske rozhľady (príloha pre poľnohospodárov a dedinu), Obzory (príloha pre kultúru, vedu, umenie a literatúru), Mozaika (magazínová príloha).

ROZHĽADY vychádzali v rokoch 1952 – 1969 v Petrovci. Do roku 1964 bol to spoločensko-zábavno-poučný časopis a v posledných rokoch zábavný obrázkový mesačník. Vychádzali pravidelne dvanásť čísel ročne a redigovala ich redakčná rada. Zodpovedným redaktorom ROZHĽADOV v rokoch 1959 – 1967 bol Ivan Majera (1924 – 1991).

VZLET je spoločensko-zábavný časopis pre mládež a vydáva ho NVU Hlas ľudu v Novom Sade. Prvým zodpovedným redaktorom VZLETU od roku 1970 bol Ján Kopčok (1929 – 1993). V súčasnosti zodpovedný redaktor je Stevan Lenhart.

ROVINA je slovenský magazín založený v lete 1994. Prvým šéfredaktorom bol Michal Ďuga a po ňom sa hlavným a zodpovedným redaktorom ROVINY stal Ján Hlaváč. Je to časopis rodinného typu a v súčasnosti ho vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.

NÁRODNÝ KALENDÁR je najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov. Prvý na rok 1920 vyšiel v Petrovci, kde aj v súčasnosti vychádza vydávaný Slovenským vydavateľským centrom. V rokoch 1945 – 1949 a 1952 – 1990 vychádzal pod názvom ĽUDOVÝ KALENDÁR.

V dlhých dejinách slovenskej tlače vo Vojvodine vychádzali aj početné lokálne noviny, časopisy a ročenky. Zostavovateľom jediného banátskeho kalendára a spoluredaktorom časopisu BANÁTSKY ROZSIEVAČ bol učiteľ Jozef Šifel (1908 – 1946). V deväťdesiatych rokoch 20. storočia v Kovačici boli dva neúspešné pokusy vydávať lokálne noviny: KOVAČICKÉ NOVINY a BUBENÍK. V Kovači vychádza literárny časopis KLASY. V Kysáči bol pokus o vydávanie lokálnych novín: KYSÁČSKE NOVINY. V Starej Pazove vychádza PAZOVSKÝ KALENDÁR a literárny časopis AURORA.

Ján Dorča v Petrovci vydával divadelný časopis IGRIC a spolkový TGN APERITÍV.

PETROVSKÉ NOVINY sú jediné miestne noviny v súčasnosti.

Miestne odbory Matice slovenskej v Juhoslávii sa snažia vydávať svoje miestne časopisy.

V minulosti a súčasnosti vychádzajú početné slovenské žiacke a študentské časopisy vo Vojvodine (TMA – Tvorivá mladá avantgarda, TRAF, SLÁDKOVIČ).

(text prevzatý z katalógu)
150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine (1864 – 2014)
- DOKUMENTÁRNA VÝSTAVA
Autor výstavy: Vladimír Valentík
Organizácia výstavy a vydavateľ katalógu: Múzeum vojvodinských Slovákov, Báčsky Petrovec
Materiál pre výstavu a archívne fotografie: Knižnica Štefana Homolu, Báčsky Petrovec; Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec; Obecná knižnica, Kovačica; NVU Hlas ľudu, Nový Sad; Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad; Ústredný archív SEAVC Stará Pazova; prof. Dr. Samuel Čelovský; Katarína Verešová; Michal Ďurovka;
Fotografie: Andrej Meleg; Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková; Grafická úprava: Miroslav Šuster; Vytlačila: tlačiareň GRAFoffice Kysáč 2014.

 

{nomultithumb}

  • 01_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 02_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 03_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 04_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 05_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 06_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 07_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 08_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 09_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 10_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 11_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 12_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 13_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 14_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 15_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 16_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 17_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 18_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS

Галерија
Зуске Медвеђове

GZM

Галерија Зуске Медвеђове већ тридесет година представља важан део културног наслеђа војвођанских Словака. Свечано је отворена 1. јула 1989. године, а на првој изложби представљена су управо уметничка дела Зузке Медвеђове. Зузка Медвеђова  је била прва академска сликарка из редова војвођанских Словака.

Виртуелне
туре

banner 360 kresby

banner 360 galeria zm

banner 360 komplex

Комплекс
традиционалне архитектуре

Komplex ľudovej arhitektúry

Комплекс традиционалне архитектуре чини Најстарија кућа у Петровцу (СК1017), која представља непокретно културно добро Републике Србије од изузетног значаја и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе од 1965. године. Кућа датира из друге половине 18. века, а њена околина је музејски комплекс. Поред куће је амбар на саоницама и мњач (СК1893), који је такође непокретно културно добро и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе.

Изложбена делатност

Запратите нас


 ytlogo     GaleriaZM FB