Martin Kizúr - Austrálske pohľady

13.04.2017 – 19.05.2017

Samostatná výstava malieb a grafík pri príležitosti autorových šesťdesiatin.

Plagat Martin Kizur 2017

Martin Kizur pozvanka

 

KATALOG

 

K ŽIVOTNÉMU JUBILEU MARTINA KIZÚRA

V osemdesiatych rokoch minulého storočia výtvarné umenie Slovákov vo Vojvodine malo až piatich vynikajúcich akademicky školených a úspešných grafikov: Pavla Popa (1948), Jozefa Klátika (1949), Pavla Čániho (1953), Michala Kiráľa (1955 – 1995) a Martina Kizúra, ktorý bol najmladším umelcom z tejto skupiny. Martina Kizúr sa narodil 1. februára 1957 v Kovačici a svoju prvú samostatnú výstavu výtvarných prác usporiadal ešte ako žiak základnej školy v Kovačici roku 1970.
Neskôr vyštudoval grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium a už ako študentovi umenia sa mu dostali početné uznania (Cena za kresbu Fakulty výtvarných umení, Cena Univerzity umení v Belehrade) a stal sa aj členom Združenia výtvarných umelcov Srbska a Galérie Grafický kolektív v Belehrade.
V období od roku 1981 do roku 1991 realizoval osem samostatných výstav (dve v Kovačici, štyri v Belehrade, jednu v Skopje a jednu v Báčskom Petrovci). Po výstave v Kovačici 18. novembra 1991 sa vysťahoval do Austrálie.
V období pred odchodom do Austrálie Martin Kizúr sa vo svojej tvorbe orientoval na racionálnokonštruktívny spôsob. Na jednej strane uznával skúsenosti a umelecké dosahy syntetického kubizmu a na druhej dosahy neskorého variantu abstraktného expresionizmu, ktorý v Kizúrovej autentickej transformácii dostal vysokú a nezvyčajne čistú vizuálnu poetickosť. Tvorivým spájaním dvoch v podstate opozičných výtvarných konceptov Kizúr bol na stope postmodernistického umeleckého prejavu.
Po odchode do Austrálie Martin Kizúr sa usadil v Melbourne, kde pobudol s rodinou vyše šesť rokov a usporiadal tam i tri samostatné výstavy (Gabriel Gallery, Kingston Arts Centre a Spencer Fine Art) a zdokonalil sa aj v počítačovom grafickom dizajne na Royal Melbourne Institute of Technology. Príchod do Austrálie a jej vizuálny zážitok ho natoľko očarili, že došlo k výraznej zmene aj jeho výtvarnej poetiky. Nové svetlo a farby, s ktorými sa stretol v novom domove, ho silnejšie pripútali k maľbe.
Farby a exotickosť tropického pásma sa ešte výraznejšie prejavili po presťahovaní sa do najväčšieho austrálskeho tropického mesta Townsville. Tu v jeho aktuálnom domove, kde oslávil šesťdesiatiny, vznikol cyklus obrazov Plody trópov, ktorý Martin Kizúr roku 2003 vystavil v Perc Tucker Regional Gallery s veľkým úspechom. Ďalšie cykly obrazov venoval mušliam a koralom. V Townsville Martin Kizúr vystavuje svoje obrazy periodicky takmer pravidelne a usporiadal tu aj svoju veľkú retrospektívnu výstavu.
I napriek veľkej vzdialenosti Martin Kizúr – úspešný austrálsky umelec – zostáva v povedomí milovníkov a ctiteľov slovenského vojvodinského umenia, predovšetkým vďaka jeho takmer pravidelnej účasti od samého začiatku na najväčšom a najvýznamnejšom výtvarnom podujatí vojvodinských Slovákov v Srbsku – na Bienále v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo práve tesne po jeho vysťahovaní sa do Austrálie roku 1991.
Výstava v Galérii Zuzky Medveďovej je prvou samostatnou prezentáciou výtvarnej tvorby Martina Kizúra od roku 1991 na týchto priestoroch a výstižne nám predstavuje jeho tvorbu z Austrálie v období takmer štvrťstoročia.

Vladimír Valentík, kurátor výstavy

 

FOTOGRAFIE Z OTVÁRANIA VÝSTAVY

  • Martin_Kizur_01
  • Martin_Kizur_02
  • Martin_Kizur_03
  • Martin_Kizur_04
  • Martin_Kizur_05
  • Martin_Kizur_06
  • Martin_Kizur_07
  • Martin_Kizur_08
  • Martin_Kizur_09
  • Martin_Kizur_10
  • Martin_Kizur_11

Галерија
Зуске Медвеђове

GZM

Галерија Зуске Медвеђове већ тридесет година представља важан део културног наслеђа војвођанских Словака. Свечано је отворена 1. јула 1989. године, а на првој изложби представљена су управо уметничка дела Зузке Медвеђове. Зузка Медвеђова  је била прва академска сликарка из редова војвођанских Словака.

Виртуелне
туре

banner 360 kresby

banner 360 galeria zm

banner 360 komplex

Комплекс
традиционалне архитектуре

Komplex ľudovej arhitektúry

Комплекс традиционалне архитектуре чини Најстарија кућа у Петровцу (СК1017), која представља непокретно културно добро Републике Србије од изузетног значаја и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе од 1965. године. Кућа датира из друге половине 18. века, а њена околина је музејски комплекс. Поред куће је амбар на саоницама и мњач (СК1893), који је такође непокретно културно добро и под заштитом је Покрајинског завода за заштиту споменика културе.

Изложбена делатност

Запратите нас


 ytlogo     GaleriaZM FB