Ubehlo desať rokov od založenia najvýznamnejšej výtvarnej manifestácie juhoslovanských Slovákov – Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. Znamenalo to zároveň aj inštitucionalizáciu slovenského výtvarníctva u nás, čo podstatne prispelo ku kompletizácii súčasnej slovenskej kultúry na týchto priestoroch. Naša súčasná výtvarná tvorba sa tak stala sférou kultúry, ktorá neustále rozširuje súčasnú senzibilitu a umelecké cítenie, zamedzujúc ospalosť ducha. Aj náplň 6. bienále – prvého v novom storočí a miléniu – tomu plne nasvedčuje. Smerovanie ducha 22 umelcov hovorí o tom fluide, ktorý iba prichádza.
Jednou z prítomných charakteristík 6. bienále je i revitalizácia výtvarných techník. Maliari sa prejavujú ako sochári, sochári ako grafici a grafici ako maliari. Tak maliarka Mira Brtková v úplnosti siahla za priestorovým prejavom, grafik Pavel Pop maľuje oneirické vízie na plátnach veľkých rozmerov, sochár Ján Stupavský sa vyskúšal v grafickej technike suchej ihly a grafik Pavel Čáni svoje grafiky – vypracované v duchu imaginatívneho realizmu – využíva aj ako materiál pre umeleckú inštaláciu. I mladší maliar Ďula Šanta sa rozhodol pre umeleckú inštaláciu, využívajúc tradíciu poetiky ready-made, prítomnú i pri sochárskych prácach Miri Brtkovej. Maliarka Mária Gašková po čírom maliarskom období skúša kompozičné možnosti a textúru koláže. Rastislav Škulec sa po dlhšom období zaoberania sa priestorovým výtvarným prejavom vrátil k dvojrozmeru.
Zároveň badať i posun na palete a vo výtvarnej poetike maliarky Viery Fajndovićovej-Súdiovej, ktorá znovu využíva redukovanú štylizáciu tvarov, podobne ako v jej prvom tvorivom období, iba teraz už farbou a tvarom omnoho voľnejšie. Selenčský maliar Miško Bolf sa čoraz úspešnejšie predstavuje v abstraktnom výtvarnom prejave, hoci ho poznáme ako figuralistu.
V začatých výtvarných smerovaniach však úspešne pokračujú maliari Jaroslav Šimovič so svojou charakteristickou „šedou“ paletou, Milan Súdi zaoberajúci sa i naďalej témami zo scénických umení, Ján Agarský v skúšaní hraníc asociatívnej krajinomaľby a Jozef Klátik skúšajúci minimalistické maliarske názory smerujúce k prekonaniu a sebapopretiu maliarskeho média. Tiež nám i najnovšie práce kovačického rodáka Martina Kizúra z Austrálie nasvedčujú jeho dôslednosť vo výtvarnej poetike s menšími odchýlkami. Dôsledný vo figurálnom maliarskom prejave zostáva i naďalej Ivan Križan. Tiež je v svojich umeleckých akciách dôsledný i Jaroslav Supek, ktorý sa v uplynulom období zaoberal akciami v rámci cyklu Spal som. Mladí maliari Marjan Karavla, Michal Ďurovka a grafička Sandra Kopčoková svojimi prácami vytvorili vlastné rozpoznateľné individuálne prejavy v duchu súčasných maliarskych smerovaní vo svete.
Osobitnú pozornosť venujeme umelcom, s ktorými sa prvýkrát stretáme na bienále a pravdepodobne i v slovenskej kultúrnej verejnosti. Sú to Belehradčania Katica Pavelková-Vukajlovičová (29. januára 1954) a jej brat sochár Miloslav Pavelka (16. marca 1951). Obaja sú členmi ULUPUDS, čiže Združenia výtvarných umelcov úžitkových umení a dizajnu Srbska, už dvadsať rokov. Katica Pavelková-Vukajlovičová vyštudovala keramiku na Fakulte úžitkových umení v Belehrade, kde absolvovala aj postgraduálne štúdium. Vystavovala svoje práce doma a v zahraničí a dostali sa jej i početné ceny a uznania. Miloslav Pavelka vyštudoval sochárstvo tiež na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. Zaoberá sa tiež keramikou, a to veľmi úspešne. Za tvorbu dostal početné ceny a uznania. Jeho dve práce sa nachádzajú v zbierke Múzea úžitkových umení v Belehrade a dve v zbierke Výtvarných stretnutí (Likovni susreti) v Subotici.
Najmladšia účastníčka tohtoročného bienále Jana Viergová (1975) sa tiež zúčastňuje na bienále prvýkrát. Je absolventkou Výtvarnej akadémie v Novom Sade. Jej originálny prístup k výtvarnej tvorbe určite priláka milovníkov umenia.
V poradí 6. bienále – po desiatich rokoch trvania – zoskupilo teda rekordný počet výtvarníkov a takmer v úplnosti nám umožnilo prehľad aktuálnej chvíle nášho výtvarníctva.
Vladimír Valentík
(z katalógu 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Petrovec 2009, s. 44-45-46)
