Galéria Zuzky Medveďovej, ako spomienková výstavná ustanovizeň na prvú slovenskú akademickú maliarku, už po dvoch rokoch činnosti začala rozširovať a uceľovať svoje jedinečné poslanie. Idea o založení Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii respektíve v Srbsku aj keď počas veľmi neprajných spoločenských udalostí (rozbiehala sa vojna, tiež mobilizácie) predsa sa zrodila. Vďaka vzniku tohto nového výtvarného podujatia vojvodinských Slovákov výtvarná tvorba a výtvarné umenie sa mohli stať súčasťou súčasnej kultúry Slovákov na týchto priestoroch. Práve bienale umožnilo včlenenie sa a konštituovanie súčasnej výtvarnej tvorby početných akademicky školených maliarov, grafikov a sochárov do jedného celku, ktorý vytvoril po prvýkrát pozoruhodný výtvarný segment súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov. Organizovanie takéhoto podujatia bolo podmienkou na autoreflexiu a zhodnotenie aktuálneho stavu výtvarnej kutúry Slovákov na tomto území. Periodické stretávanie sa v dvojročných interváloch umožnilo nadhľad a kontinuitu v sledovaní aktuálnej tvorby našich výtvarníkov a to už bezmála 30 rokov. Počas tohto obdobia sa výtvarné umenie Slovákov v Srbsku inštitucionalizovalo. Bienále zatiaľ zaznamenalo úhrne 51 autorov.
Vytvorenie obrazu o výtvarnej tvorbe slovenských výtvarnikov na týchto priestoroch umožnilo vrhnuť pohľad po prvýkrát aj na minulosť výtvarnej tvorby vojvodinských Slovákov a ich výstavnej činnosti v minulosti. Tak Karol Miloslav Lehotský, Zuzka Medveďová a ďalší slovenskí výtvarníci u nás mohli si zaujat svoje historické miesto a postavenie.
Koncepcia bienále umožnila vystavovať svoju aktuálnu výtvarnú tvorbu iba akademicky školeným umelcom a profesionálnym výtvarníkom, ktorí sú členmi výtvarných združení Vojvodiny, alebo Srbska ( SULUV, ULUS).
Vďaka tomu sa vlastne výtvarné umenie stalo jedinou zložkou súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov, ktorá má absolútne profesionálne zázemie a zastúpenie. Žiadna iná zložka súčasnej slovenskej kultúry v Srbsku sa takou skutočnosťou nemôže pochváliť. Vďaka tomuto podujatiu, ktoré sa tohto roku organizuje 15. raz máme nadhľad nad týmto mimoriadne kvalitným segmentom našej kultúry.
1. bienále (23. 11.1991 - 8. 12. 1991)
V pohnutých časoch nové podujatie školených kolegov, prišiel z Kovačice pozdraviť aj chýrečný insitný maliar, Martin Jonáš. Význam a ďalekosiahle následky toho nového podujatia pochopili predovšetkým účastníci prvého bienále, ale aj média a naša verejnosť. Z dvadsiatich výtvarníkov, ktorí spĺňali stanovené podmienky pre výstavnú účasť, svoje práce predstavili 16 umelci. Z tohto počtu, až štyria sa predstavili priestorovými prácami (Labát-Rovnev, Stupavský, Pixiadesová, Škulec), obrazy a grafiky by sa podľa slov komisára výstavy mohli zaradiť do dvoch celkov. Prvý celok, ktorý charakterizuje spájanie figurácie a abstraktného výtvarneho prejavu a má zvýraznený meditatívny tón (Pop, Fajndovićová-Súdiová, Kardelis, Súdi, Čáni). Druhý celok tvoria výtvarníci, ktorí vo svojej tvorbe využívajú silu čírych výtvarných prostiedkov akými sú napríklad čiara a farba a podmienečne povedané ich výtvarný výraz môžeme považovať za abstraktný ( Brtková, Klátik, Kizúr)[1] .
2. bienále (17. 12. 1993 - 31. 12. 1993)
Ešte v neprajneších podmienkách bez žiadnych prostriedkov jeho realizácia a vydanie katalógu sa uskutočnilo aj vďaka petrovskej tlačiarne. Vystavovalo štrnásť autorov. Bolo to obdobie chýrečnej hyperinflácie, ktoré zastavilo takmer úplne kutúrny život, dokonca aj vydávanie novín Hlas ľudu. To však neznemožnilo entuziazmus, ktorý pri organizovaní tohto podujatia nikdy nechyboval. Na druhom bienále sa zoskupilo 14 výtvarníkov. Dva dominantné prístupy našich výtvarníkov boli čiastočná figurácia a abstrakcia, badatelné už na prvom bienále poznačili aj druhé bienále a zotrvávajú až po súčasnosť. Druhé bienále poznačila performancia nášho konceptuálneho umelca Jaroslava Supeka z Odžakov, ktorý v rámci vernisáže delil oblečený v maskáči a s plynovou maskou na tvári vystrelené náboje z frontu. Bola to jeho prvá účasť na bienále. Prvýkrát na bienále učinkoval Ondrej Holub zo Šídu a Ján Agarský, ktorý tomuto podujatiu zostal verný až po súčasnosť.[2]
3. bienále (17. 12. 1995 - 31. 12. 1995)
Počet účastníkov sa začal zväčšovať a pribudli aj štyria mladí umelci (Bolf, Šanta, Cicková, Galatová-Ćirićová)[3]
4. bienále (22. 11. 1997 - 31. 12. 1997)
Vernisáž 4. bienále sa konala v rámci osláv storočnice narodenia Zuzky Medveďovej. Pri tejto príležitosti bolo usporiadané v slávnostnej sieni petrovského gymnázia medzinarodné sympózium Sučasné výtvarné umenie Slovákov v Juhoslávii, na ktorom vystúpili s príspevkom vyše 20 výtvarných odborníkov. Zborník prác je trvalým svedkom tejto manifestácie.
Na bienále učinkovali 19 autori. K výtvarníkom, ktorí tvorili jadro toho podujatia od jeho založenia, pristúpili traja ďalší mladí výtvarníci Sandra Kopčoková z Nového Sadu, Marijan Karavla zo Starej Pazovy a Michal Ďurovka z Kysáča. Bolo to zatiaľ jediné bienále, ku ktorému sa nepodarilo vytlačiť sprievodný katalóg.[4]
5. bienále (18.12. 1999 - 31. 12. 1999)
Podstata v dôležitosti zachovať a upevniť kontinuitu tohto mimoriadne doležitého podujatia pre našu kutúru.[5]
6. bienále (15.12. 2001 - 31. 12. 2001)
Po desiatich rokoch od založenia tohto umeleckého podujatia zoskupil sa najväčší počet výtvarníkov – až 22. Pribudla mladá výtvarníčka, grafička Jana Viergová a k tomuto podujatiu sa po prvýkrát pridali aj dvaja belehradskí skusení výtvarníci, brat a sestra Miloslav Pavelka a Katica Pavelková-Vukajlovićová.[6]
7. bienále (19.12. 2003 – 31. 12. 2003)
Toto bienále zoskupilo rovnaký počet výtvarníkov ako aj predchádzajúce. Novými účastníkmi sa stali Daniela Marková (v súčasnosti Triašková) z Hložian a Ján Triaška z Petrovca.[7]
8. bienále (26. 11. 2005 – 31. 12. 2005)
Počet účastníkov sa už značne navýšil. Bola to zároveň aj príležitosť spomenúť si na Michala Kiráľa (1955 – 1995) a jeho nedožité životné jubileum a desiate výročie úmrtia. Na bienále prvýkrát účinkoval skusený užitkový a umelecký fotograf Michal Madacký z Kysáča a mladí výtvarníci Martina Karavlová (v súčasnosti Hlodová) zo Starej Pazovy a Milan Grňa z Báčskej Palanky.[8]
9. bienále ( 10. 11. 2007 – 31. 12. 2007)
Počet účinkujúcich sa od predchádzajúceho stretnutia nezmenil. 26 výtvarníkov sa zapísalo na 9 bienále. Prvú účasť si zaznamenali Zdenka Mária Madacká z Kysáča, resp. Kanady a Zvonimír Pudelka z Pivnice.[9]
10. bienále (6. 12. 2009 – 31. 12. 2009)
Desiate jubilejné bienále zoskupilo práce 27 výtvarníkov. Nové mená našej výtvarnej scény sa stali Svetlana Miháľová z Kysáča, Vesna Opavská z Belehradu, Pavel Pavelka zo Sarajeva a už skúsený akademický maliar Štefan Pavelka, petrovský rodák žijúci na Slovensku.[10]
11. bienále (7.12. 2011 – 31. 12. 2011)
Po dvadsiatich rokoch tohto podujatia zoskupilo sa v Galérii Zuzky Medveďovej 21 výtvarníkov. Autorské jadro našej výtvarnej scény zotrvavalo s jemnými odchylkami v rámci individualnych výtvarných poetík.[11]
12. bienále (7.12. 2013 – 31. 12. 2013)
24 autori prejavili záujem o 12. Bienále. Svoje práce po prvýkrát vystavila Jasna Opavská z Belehradu a dve grafické dizajnerky Ľubka Ergová z Rumenky a Andrea Merníková z Pivnice.[12]
13. bienále (5.12. 2015 – 31. 12. 2015)
24 autori zobrali účasť na tomto bielále. Začali pribúdať aj nové sily, mladé autorky. Na výtvarnú scénu pribudli Alena Klátiková z Petrovaradína, Anna Boťanská (v súčasnosti Andrejićová) z Petrovca a Saňa Stvorcová (v súčasnosti Končeková) z Kovačice.[13]
14. bienále (16.12. 2017 – 31. 12. 2017)
Veľký počet účastníkov sa postupom času ustálil. Emília Valentíková, účinkovala prvýkrát.[14]
15. bienále (14. 12. 2019 – 29. 2. 2020)
Pätnáste bienále otvorili 24 výtvarníci. Prvýkrát bienálna výstava bola usporiadaná bez prác Pavla Popa, ináč pravidelného účastníka tohto podujatia od jeho založenia. Po dlhšom čase na bienále sa nám prinavrátili Svetlana Mihaľová z Kysáča a Jana Viergová z Bukovca. Prvýkrát sa na tomto podujatí zúčastnila Suzana Sankovićová z Begeča.
Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku sa počas 30-ročnej činnosti galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci stalo najdvôležitejším výstavným podujatím celomenšinového rázu. Vďaka tomuto podujatiu môžeme sledovať pulz našej výtvarnej scény a predovšetkým vďaka tomuto podujatiu môžeme si dovoliť povedať, že je súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku jeden z najbohatších a najvýznamnejších segmentov ich súčasnej kultúry.[15]
Emília Valentíková-Labátová
[1] VALENTÍK, Vladimír: K 1. bienále slovenského vojvodinského výtvarného umenia. In: Katalóg 1. bienále slovenského vojvodinského výtvarného umenia. Báčsky Petrovec : Dom kultúry 28. októbra, Galéria Zuzky Medveďovej 1991.
[2] VALENTÍK, Vladimír: K 2. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. In: Katalóg 2. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. Báčsky Petrovec : Dom kultúry 28. októbra, Galéria Zuzky Medveďovej 1993.
[3] VALENTÍK, Vladimír: K 3. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. In: Katalóg 3. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. Báčsky Petrovec : Dom kultúry 28. októbra, Galéria Zuzky Medveďovej 1995.
[4] BARTOŠ, Juraj: 4. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. In: Hlas ľudu, roč. 54, 29. novembra 1997, č. 49, s. 21.1
[5] VALENTÍK, Vladimír: 5. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. In: Katalóg 5. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. Báčsky Petrovec : Dom kultúry Báčsky Petrovec, Galéria Zuzky Medveďovej 1999.
[6] VALENTÍK, Vladimír: 6. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. In: Katalóg 6. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii. Báčsky Petrovec : Dom kultúry Báčsky Petrovec, Galéria Zuzky Medveďovej 2001.
[7] VALENTÍK, Vladimír: K 7. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore. In: Katalóg 7. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore. Báčsky Petrovec : Slovenské vojvodinské divadlo, Galéria Zuzky Medveďovej 2003.
[8] VALENTÍK, Vladimír: K 8. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore. In: Katalóg 8. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore. Báčsky Petrovec : Slovenské vojvodinské divadlo, Galéria Zuzky Medveďovej 2005.
[9] VALENTÍK, Vladimír: K 9. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. In: Katalóg 7. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Báčsky Petrovec : Slovenské vojvodinské divadlo, Galéria Zuzky Medveďovej 2007.
[10] VALENTÍK, Vladimír: K 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. In: Katalóg 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Báčsky Petrovec : Slovenské vojvodinské divadlo, Galéria Zuzky Medveďovej 2009.
[11] VALENTÍK, Vladimír: K 11. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. In: Katalóg 11. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Báčsky Petrovec : Slovenské vojvodinské divadlo, Galéria Zuzky Medveďovej 2011.
[12] VALENTÍK, Vladimír: K 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. In: Katalóg 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Báčsky Petrovec : Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej 2013.
[13] VALENTÍK, Vladimír: K 13. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. In: Katalóg 13. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Báčsky Petrovec : Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej 2015.
[14] VALENTÍK, Vladimír: K 14. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. In: Katalóg 14. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Báčsky Petrovec : Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej 2017.
[15] VALENTÍK, Vladimír: K 15. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. In: Katalóg 15. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Báčsky Petrovec : Múzeum vojvodinských Slovákov, Galéria Zuzky Medveďovej 2019.
