150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine 1864 – 2014

01 150 rokov novin a casopisov MVS

Autor výstavy: Vladimír Valentík

Výstava bola otvorená 17. októbra 2014 o 10,00 hod v predsieni Štúdia M, Ignjata Pavlasa 3 v Novom Sade, v rámci osláv 70. výročia Hlasu ľudu a 150. výročia slovenskej tlače vo Vojvodine (v Srbsku).

V bohatých dejinách slovenskej tlače vo Vojvodine prvé časopisy SLÁVIK a ZORNIČKA začali vychádzať v Novom Sade roku 1864 a vydával ich učiteľ Jozef Podhradský (1823 – 1915). SLÁVIK bol mesačník pre deti. Prvé číslo vyšlo 1. septembra 1864. ZORNIČKA – „list pre slovenských mládencov a panny", teda náš prvý mládežnícky časopis.

PRIATEĽ ŠKOLY bol rukopisný časopis, ktorý vychádzal v Petrovci v dvoch exemplároch v rokoch 1871 – 1872. Bol to časopis evanjelických a. v. Slovenských učiteľov Báč-sriemskeho seniorátu a pripravoval ho učiteľ Karol Miloslav Lehotský (1846 – 1915).

Leopold Branislav Abafi (1827 – 1883) vydával v Aradáči časopis náboženského rázu SLOVO ŽIVOTA v rokoch 1881 – 1882 a tlačil ho v Martine.

TORONTÁLSKY PRIATEĽ ľudu bol hospodársky časopis pre roľníkov a vychádzal v maďarskom, nemeckom, slovenskom, rumunskom a srbskom jazyku vo Veľkom Bečkereku (Zreňanine) od marca roku 1899. Zodpovedným redaktorom bol Andrej Martón a hlavný spolupracovník pre slovenské texty bol Samuel Paulínyi.

MRAVEC bol rukopisný časopis pre deti, „obrázkový časopis pre zábavu a poučenie", ktorý v jednom exemplári v Starej Pazove vydával a zároveň aj bol zodpovedným redaktorom Vladimír K. Hurban (neskoršie VHV) v rokoch 1892 – 1893. Vladimír K. Hurban (1884 – 1950) vydával svoj časopis už ako 9-ročný. Prvé číslo časopisu vyšlo 1. decembra 1892 a časopis zanikol 15. decembra 1893.

DOLNOZEMSKÝ SLOVÁK bol prvým spoločensko-politickým mesačníkom. Prvé číslo vyšlo 15. októbra 1902 v Novom Sade a posledné predvojnové 15. júla 1914. Vydavateľ a majiteľ Dolnozemského Slováka do konca roku 1908 bol Dr. Miloš Krno (1869 – 1917). Hlavný redaktor Dolnozemského Slováka a od roku 1909 aj majiteľ a vydavateľ tohto mesačníka bol Dr. Ľudovít Mičátek (1874 – 1928). Po prestávke prvé povojnové číslo vyšlo 1. decembra 1918. Posledné číslo DOLNOZEMSKÉHO SLOVÁKA s dátumom 15. januára 1920 bolo vytlačené v Petrovci. Roku 1977 sa konalo sympózium o Dolnozemskom Slováku v Novom Sade. Roku 1996 Dolnozemský Slovák bol obnovený ako časopis Slovákov z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska. Vychádza v Nadlaku (v Rumunsku).

Roku 1906 Spolok báčskych pestovateľov chmeľu začal v Petrovci vydávať štvorrečový časopis (BAČANSKÝ CHMELIAR)– v maďarčine, slovenčine, srbčine a nemčine ako dvojtýždenník. Bol to teda špecializovaný poľnohospodársky časopis, ktorého šéfredaktorom bol Armin Feldman a spolupracoval s ním Ján Čajak st. Bol to prvý tlačený petrovský časopis.

DOMÁCNOSŤ A ŠKOLA bol pedagogický mesačník širšie koncipovaný s podtitulkom Časopis rodinný a učiteľský, ktorý v chorvatskom Iloku vydával v rokoch 1911 – 1914 pedagóg a historik Jozef Maliak.

POKOJ VÁM bol cirkevný časopis, ktorý v Kysáči vydával roku 1917 ev. farár Karol Langhoffer.

Roku 1919 v Petrovci bola otvorená Knihtlačiareň úč. spol., čo malo za následok veľkú expanziu slovenského tlačeného slova vo Vojvodine.

Prvý časopis, ktorý v Petrovci vyšiel po založení tlačiarne v októbri 1919, bol podnikový časopis ZORA, ktorého hlavným redaktorom bol Michal Križan.

V Petrovci po zaniknutí Dolnozemského Slováka začal vychádzať slovenský spoločensko-politický týždenník NÁRODNÁ JEDNOTA. Prvé číslo vyšlo 21. februára 1920 a posledné 5. apríla 1941. Prvým šéfredaktorom do roku 1922 bol Ján Čajak st. (1863 – 1944). Zodpovedným redaktorom v rokoch 1929 – 1941 bol Michal Labát. Redaktorom Národnej Jednoty do roku 1933 bol Samuel Šiška.

Ev. farár Pavel Turčan od septembra 1921 až do apríla 1941 vydával v Kysáči cirkevný časopis NÁDEJ.

V tom období začal vychádzať, v roku 1924, v Erdevíku cyklostylovaný časopis slovenských evanjelických farárov PRIEKOPNÍK, ktorý pripravoval Ladislav Zgúth. Čoskoro, v júni 1926, začal vychádzať aj mesačník EVANJELICKÝ HLÁSNIK, ktorý zotrval do roku 1941 a obnovený bol roku 1965 a vychádza aj v súčasnosti ako časopis Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

FRČKA bola prvý humoristicko-satirický časopis vojvodinských Slovákov, ktorý začal vychádzať roku 1920. Redaktormi prvého čísla časopisu boli Peter Pribiš a Pavel Kukučka, ktorý neskoršie časopis redigoval sám do septembra 1923.

HÉVIS bol tiež humoristicko-satirický časopis v Petrovci a roku 1926 boli vydané iba dve čísla. Redigoval ich Michal Labáth.

ZORNIČKA – časopis pre deti – začal vychádzať v Starej Pazove roku 1925 a vychádzal do júna roku 1927. Vydavateľom časopisu bol Československý zväz v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov. Redigoval ho učiteľ Ferdinand Klátik (1895 – 1944).

V dvadsiatych rokoch 20. storočia začali vychádzať aj slovenské študentské a literárne časopisy. V Novom Sade roku 1920 začal vychádzať cyklostylovaný mesačník NAPRED – časopis študujúcej mládeže. Pripravovali ho Michal Peťkovský a Kornel Klas a od čísla 5-6 vydavateľom, redaktorom a rozmnožovateľom sa stal Ján Vladimír Ormis (1903 – 1993). Posledné číslo vyšlo v lete 1921.

Andrej Mráz (1904 – 1964), petrovský rodák a neskoršie slovenský akademik v tomto období vydával rukopisný časopis MY.

SNAHY – časopis slovenských študentov v kráľovstve SCHS vydávalo združenie slovenských žiakov v Petrovci od mája 1923. Predsedom združenia a šéfredaktorom časopisu bol Ján Tarnóci.

SVIT bol časopis Spolku československých akademikov, v kráľovstve SCHS a začal vychádzať v Petrovci v novembri roku 1923. Do októbra 1925 vyšlo päť čísel. Redaktorom SVITU po Ivanovi Grúnikovi a pred Karolom Lilgem bol Ján Čajak ml. (1897 – 1982).

NÁŠ ŽIVOT bol časopis pre literatúru a kultúru, ktorý od mája roku 1933 vydávala Matica slovenská v Juhoslávii. Do roku 1941 vyšlo 8 ročníkov a po vojne v rokoch 1946 – 1947, ešte dva. Hlavným redaktorom prvých šesť rokov bol Ján Čajak st. Po Jánovi Čajakovi st., v rokoch 1939 – 1940, NÁŠ ŽIVOT redigoval Dr. Michal Topoľský (1906 – 1991) a po vojne 1946 – 1947 Dr. Andrej Sirácky (1900 – 1988).

NOVÝ ŽIVOT – časopis pre literatúru a kultúru – bol pokračovateľom NÁŠHO ŽIVOTA. Založený bol roku 1949 a nepretržite vychádza až po súčasnosť. Prvým šéfredaktorom bol Martin Toman Banátsky. Potom ho redigovali: Juraj Spevák, Ján Kmeť, Michal Harpáň, Víťazoslav Hronec, Miroslav Dudok, Michal Ďuga, Tomáš Čelovský a v súčasnosti šéfredaktorom NOVÉHO ŽIVOTA je Adam Svetlík a vydavateľom Slovenské vydavateľské centrum v Petrovci.

NAŠE SLNIEČKO začalo vychádzať roku 1939. Bol to časopis pre deti Matice slovenskej v Juhoslávii. Prvá šéfredaktorka NÁŠHO SLNIEČKA bola Adela Petrovičová (1901 – 1976). Po druhej svetovej vojne časopis bol obnovený a zmenil meno roku 1947 – NAŠI PIONIERI. Od roku 1970 boli to PIONIERI a od roku 1990, ako aj v súčasnosti, je to ZORNIČKA, slovenský časopis pre deti, ktorý vydáva Slovenské vydavateľské centrum.

HLAS ĽUDU je informačno-politický týždenník vojvodinských Slovákov. Prvé číslo HLASU ĽUDU vyšlo 19. októbra 1944 v Báčskom Petrovci. Redakcia HLASU ĽUDU od roku 1945 do roku 1961 pracovala v bývalom Altmanovom dome v Petrovci. Potom sa presťahovala do novej budovy tlačiarne a roku 1967 do Nového Sadu. Od roku 1967 vychádza v Novom Sade. V súčasnosti zakladateľom Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Riaditeľom ustanovizne je Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka novín HLAS ĽUDU je Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Noviny majú početné rubriky a pravidelné prílohy: Poľnohospodárske rozhľady (príloha pre poľnohospodárov a dedinu), Obzory (príloha pre kultúru, vedu, umenie a literatúru), Mozaika (magazínová príloha).

ROZHĽADY vychádzali v rokoch 1952 – 1969 v Petrovci. Do roku 1964 bol to spoločensko-zábavno-poučný časopis a v posledných rokoch zábavný obrázkový mesačník. Vychádzali pravidelne dvanásť čísel ročne a redigovala ich redakčná rada. Zodpovedným redaktorom ROZHĽADOV v rokoch 1959 – 1967 bol Ivan Majera (1924 – 1991).

VZLET je spoločensko-zábavný časopis pre mládež a vydáva ho NVU Hlas ľudu v Novom Sade. Prvým zodpovedným redaktorom VZLETU od roku 1970 bol Ján Kopčok (1929 – 1993). V súčasnosti zodpovedný redaktor je Stevan Lenhart.

ROVINA je slovenský magazín založený v lete 1994. Prvým šéfredaktorom bol Michal Ďuga a po ňom sa hlavným a zodpovedným redaktorom ROVINY stal Ján Hlaváč. Je to časopis rodinného typu a v súčasnosti ho vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.

NÁRODNÝ KALENDÁR je najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov. Prvý na rok 1920 vyšiel v Petrovci, kde aj v súčasnosti vychádza vydávaný Slovenským vydavateľským centrom. V rokoch 1945 – 1949 a 1952 – 1990 vychádzal pod názvom ĽUDOVÝ KALENDÁR.

V dlhých dejinách slovenskej tlače vo Vojvodine vychádzali aj početné lokálne noviny, časopisy a ročenky. Zostavovateľom jediného banátskeho kalendára a spoluredaktorom časopisu BANÁTSKY ROZSIEVAČ bol učiteľ Jozef Šifel (1908 – 1946). V deväťdesiatych rokoch 20. storočia v Kovačici boli dva neúspešné pokusy vydávať lokálne noviny: KOVAČICKÉ NOVINY a BUBENÍK. V Kovači vychádza literárny časopis KLASY. V Kysáči bol pokus o vydávanie lokálnych novín: KYSÁČSKE NOVINY. V Starej Pazove vychádza PAZOVSKÝ KALENDÁR a literárny časopis AURORA.

Ján Dorča v Petrovci vydával divadelný časopis IGRIC a spolkový TGN APERITÍV.

PETROVSKÉ NOVINY sú jediné miestne noviny v súčasnosti.

Miestne odbory Matice slovenskej v Juhoslávii sa snažia vydávať svoje miestne časopisy.

V minulosti a súčasnosti vychádzajú početné slovenské žiacke a študentské časopisy vo Vojvodine (TMA – Tvorivá mladá avantgarda, TRAF, SLÁDKOVIČ).

(text prevzatý z katalógu)
150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine (1864 – 2014)
- DOKUMENTÁRNA VÝSTAVA
Autor výstavy: Vladimír Valentík
Organizácia výstavy a vydavateľ katalógu: Múzeum vojvodinských Slovákov, Báčsky Petrovec
Materiál pre výstavu a archívne fotografie: Knižnica Štefana Homolu, Báčsky Petrovec; Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec; Obecná knižnica, Kovačica; NVU Hlas ľudu, Nový Sad; Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad; Ústredný archív SEAVC Stará Pazova; prof. Dr. Samuel Čelovský; Katarína Verešová; Michal Ďurovka;
Fotografie: Andrej Meleg; Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková; Grafická úprava: Miroslav Šuster; Vytlačila: tlačiareň GRAFoffice Kysáč 2014.

 

{nomultithumb}

  • 01_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 02_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 03_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 04_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 05_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 06_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 07_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 08_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 09_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 10_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 11_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 12_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 13_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 14_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 15_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 16_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 17_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS
  • 18_150_rokov_novin_a_casopisov_MVS

Galéria Zuzky Medveďovej

GZM

Galéria Zuzky Medveďovej predstavuje dôležitú zložku kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov už tridsať rokov. Slávnostne bola otvorená 1. júla 1989 a prvou expozíciou boli práve umelecké diela Zuzky Medveďovej. Zuzka Medveďová bola prvá akademická maliarka z radov vojvodinských Sloveniek.

Virtuálne prehliadky

banner 360 kresby

banner 360 galeria zm

banner 360 komplex

Komplex tradičnej architektúry

Komplex ľudovej arhitektúry

Komplex tradičnej architektúry tvoria Najstarší dom v Petrovci (SK1017), ktorý predstavuje nehnuteľný kultúrny majetok Republiky Srbsko mimoriadneho významu a od roku 1965 je pod ochranou Pokrajinského ústavu na ochranu kultúrnych pamiatok. Dom pochádza z druhej polovice 18. storočia a jeho okolie je muzeálnym komplexom. Vedľa domu je sýpka na saniach a Mniač (SK1893), ktorý je tiež nehnuteľným kultúrnym majetkom a je pod ochranou Pokrajinského ústavu na ochranu kultúrnych pamiatok.

Výstavná činnosť

Sledujte nás


 ytlogo     GaleriaZM FB