Národne múzeum je opravdivým pokladom duchovnej a hmotnej kultúry Slovákov žijúcich vo Vojvodine.
Zbierky Múzea zachovávajú predmety domáckej výroby, remeselníctva, ľudový odev ale aj bohatú archívu.
Väčšina predmetov v Múzeu datuje z druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia.
Pretože je priestor Múzea tesný, rozhodli sme sa pre úpravu interiéru a ľudový odev.
Izbový inventár v prvej polovici 19. storočia tvoria: posteľ, stôl, lavice, zriedka stoličky, potom láda – truhla alebo skriňa, vešiak na šaty. Už od druhej polovice 20. storočia súčasťou interiéru bola jednokrídlová alebo dvojkrídlová skriňa - kasňa, ktorú obyčajne prinášala nevesta do vena. Rad maľovaných tanierov, ktoré ozdobovali steny sedliackych izieb a kuchýň dotvárali konečný obraz interiéru.
Mnohé kusy nábytku sa v tom čase bohato a pestro ozdobovali, väčšinou rastlinnými ornamentmi, ale sa vyskytovali aj zvieracie motívy s namaľovaným kohútom alebo vtákom a s vypísaným rokom výroby a menom majiteľa.
Odev prichádzajúcich Slovákov bol dosť skromný. Iba postupne, ako sa menili sociálno-ekonomické možnosti, menil sa aj kroj. Na vzhľad slovenského národného kroja mali okrem zmien v ekonomickej situácii a spoločenských vzťahoch aj nasledujúce faktory: kroje z tých krajov Slovenska, z ktorých pochádzala väčšina novousadlíkov, potom vplyv susedov - iných národov, vplyv mesta... Komplex týchto vplyvov vytvára špecifický kroj Slovákov vo Vojvodine, tento si uchováva svoje archaické elementy v základných dieloch odevu, ale neodoláva úplne náporu modernizácie.
Svojho vrcholu v rozvoji, v bohatstve a rôznorodosti sa slovenský národný kroj dožíva v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia.
Zreteľné rozdiely v kroji Slovákov z Báčky, Sriemu a Banátu poslúžili ako základ pre typológiu slovenského národného kroja vo Vojvodine. V každej tejto skupine existujú aj podvarianty; v Báčke rozlišujeme: variantu z Báčskeho Petrovca, zo Selenče, ktorá sa delí na kroj Slovákov katolíkov a kroj Slovákov evanjelikov, Pivnickú variantu a variantu z Báčskej Palánky (mestský typ).
Banátsky typ kroja sa delí na variant z Aradáču a Kovačicko-Padinský variant. V Srieme je rozoznateľný Staropazovský variant a do druhého sriemskeho variantu spadajú všetky dediny vo Fruškej Hore, v ktorých sú prítomné varianty Báčky.
Od tridsiatych do sedemdesiatych rokov 20. storočia dochádza k postupnej dekadencii kroja, ale aj k procesu úplného opúšťania nosenia kroja a prijímania konfekcie, obliekania "po pansky".
(autorky textu dr. Mila Bosićová, Tatiana Mitićová a Miroslava Blažićová- Petrašová)
