Slováci sa začali sťahovať do Petrovca roku 1745. Vo Futogu uzavreli zo zemepánom Arsenom Čarnojevićom osadnícku zmluvu 25. mája 1747. Osadníckou zmluvou dostali na obrábanie celý petrovský chotár. Z úrody boli povinní dávať deviatu čiastku a z pustatiny Bodoň ôsmu čiastku. Zároveň im bolo dovolené od roku 1748 mať dve krčmy, jednu pánsku a jednu obecnú, povinné zásobovať sa pivom a pálenkou z futockého pánstva.
Koncom roku 1779 bolo v Petrovci 448 domov, 11718 jutár zeme, 708 mužov, 675 žien, 688 chlapcov a 600 dievčeniec. Spolu 2671 obyvateľov, ktorí platili daň vo výške 2039 zlatých a 25 grajciarov.
Petrovský evanjelici po získaní náboženskej slobody si roku 1783 dali vystavať chrám, ktorý projektoval Jozef Kiš. Roku 1820 sa rozhodli ho opraviť, ale zároveň i zväčšiť a rozšíriť. Zadovážili si 400.000 tehál a z Liptova stavebné drevo, približne 400 brvien, ktoré Váhom a Dunajom ako plte prišli až do Begeča. Projekt a výstavbu zverili Jakubovi Schmausovi z Nového Vrbasu.
Nový chrám začali stavať v apríli 1821. Roku 1823 práce boli ukončené a 13. októbra 1823 bola slávnostne vykonaná posviacka petrovského evanjelického a. v. chrámu. V roku najintenzívnejších stavebných prác – 1822 petrovská evanjelická a. v. cirkev mala 4364 duší a 410 žiakov.
Prvým úradným farárom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci sa stal Ondrej Stehlo, ktorý mal prvú kňazskú službu 18. augusta 1783. Po ňom roku 1818 nastúpil Ján Stehlo, jeho syn, a zotrval až do smrti roku 1868, keď sa farárom stal Juraj Mrva, ktorý v Petrovci pôsobil do roku 1915. Jeho nástupcom sa stal Samuel Starke a po ňom roku 1957 Pavel Škantík až do smrti, roku 1987, keď do úradu bol uvedený šiesty petrovský farár Samuel Vrbovský, v súčasnosti biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v SČH.
V polovici 19. storočia Petrovec sa začal spoločensky a hospodársky rozrastať. Petrovskí remeselníci dostali cechovské právo a 17. júla roku 1842 si usporiadali zakladajúce zhromaždenie cechu. V tom období v Petrovci bolo približne 70 remeselníkov.
Petrovec sa čoskoro aj úradne stal mestečkom a dostal možnosť organizovať trhy a jarmoky.
Roku 1845 začala s prácou Nedeľná škola a Štefan Homola založil knižnicu. V súčasnosti obecná knižnica v Petrovci je pomenovaná po ňom. Má više 50.000 kníh a je jedinou knižnicou v Srbsku s väčšinovým knižným fondom v slovenčine.
Bohatá divadelná tradícia v Petrovci sa začala s divadelným predstavením Starý vozka Petra III. 27. augusta 1866. Organizátorom toho prvého predstavenia bol Jozef Viktor Rohoň, neskoršie paleontológ, lekár a univerzitný profesor v Prahe. V súčasnosti v Petrovci pôsobí Divadlo VHV organizované ochotnícky a od roku 2003 Slovenské vojvodinské divadlo, prvé a jediné profesionálne divadlo vojvodinských Slovákov.
Poľnohospodárstvo je tradičný a prevažný spôsob zamestnania v Petrovci. Aj v súčasnosti je základným alebo pomocným zdrojom príjmov väčšiny Petrovčanov.
Koncom 19. storočia, roku 1891, sa začína v Petrovci pestovať chmeľ, ktorý zanechal veľký vplyv na hospodársky život a rozvoj osady. Založil sa i slovenský peňažný ústav Petrovská sporiteľňa roku 1896 a kultúrny život dostal organizovanú spolkovú formu v Petrovskom spevokole, založenom 1891.
Roku 1900 v Petrovci žilo 7491 Slovákov a počet pestovateľov chmeľu vzrastal. Pod chmeľom bolo 50 ha a pred hospodárskou krízou roku 1927 chmeľ pestovalo 836 petrovských domácností na 500 ha (930 k. j.).
Takmer každá slovenská osada vo Vojvodine mala iný spôsob tradičného ľudového odevu. Tak aj Petrovec mal svoj typický ľudový odev, ktorý v druhej polovici 20. storočia začal náhle miznúť a v súčasnosti v každodennom živote je už zriedkavý.
Už od roku 1745 v Petrovci sa spomínajú prvý učitelia. O pravidelnom školení detí sa však môže hovoriť iba od roku 1783. Najstaršia budova školy bola pri kostole a bola malá. Roku 1825 vystavali novú a časom, ako sa Petrovec rozrastal, pribúdali aj nové školy po celej osade.
V súčasnosti Petrovec má jednu základnú školu a jednu predškolskú ustanovizeň.
Pre Petrovec a Slovákov vo Vojvodine bol mimoriadne dôležitý vznik Slovenského gymnázia roku 1919. V súčasnosti je to Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, na ktorom je aj Oddelenie pre slovenských učiteľov Učiteľskej fakulty v Sombore.
Tlačiareň v Petrovci bola slávnostne otvorená 28. augusta 1919 a jej úlohou bolo zabezpečiť slovenské tlačené slovo pre vojvodinských Slovákov. Tlačila a vydávala noviny, časopisy, knihy a učebnice. Od svojho založenia vytlačila a vydala više 1000 slovenských kníh.
V súčasnosti tlačí a vydáva v priemere jednu slovenskú knihu mesačne a tlačí a vydáva časopis pre literatúru a kultúru Nový život, časopis pre deti Zornička, slovenský magazín Rovina a od roku 1919 najstaršie slovenské periodikum vo Vojvodine Národný kalendár.
Roku 1919 sa v Petrovci uskutočnili prvé Slovenské národné slávnosti. Uskutočňovali sa pravidelne v auguste do druhej svetovej vojny a aj neskoršie, do roku 1954, keď zanikli. Obnovené boli roku 1992. To bola a je aj v súčasnosti najväčšia a najmasovejšia národnostná manifestácia vojvodinských Slovákov. Na SNS roku 1932 bola založená v Petrovci najmasovejšia organizácia vojvodinských Slovákov – Matica slovenská. Činnosť Matice slovenskej najnovšie bola obnovená v roku 1990, tiež v Petrovci, kde je aj v súčasnosti jej sídlo.
Prvá umelecká výstava v Petrovci bola organizovaná 28. augusta 1919. V súčasnosti, od roku 1989, v Petrovci pôsobia dve umelecké galérie: Galéria Zuzky Medveďovej a Galéria K. M. Lehotského na petrovskom gymnáziu. V Petrovci sa každý druhý rok, od roku 1991, uskutočňuje aj ústredná výtvarnícka manifestácia vojvodinských Slovákov Bienále slovenských výtvarníkov v SČH.
Zachovanie národopisných osobitostí v Petrovci má na starosti Národné múzeum založené roku 1949, ale v súčasnosti slovenský folklór zachovávajú i KUS Petrovská družina a Spolok petrovských žien, ktorý pravidelne organizuje národopisné výstavy.
Petrovec neustále mení svoj architektonický výzor. O tom najlepšie hovoria staré a nové fotografie z minulosti a súčasnosti Petrovca.
{nomultithumb}
