Zuzka Medveďová, jedna z prvých slovenských maliarok, narodila sa 5. októbra 1897 v Petrovci. Vyrastala v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu, tak tematicky ako aj vo výtvarnom názore. Svoje výtvarné nadanie prejavila už v ľudovej škole. Širšia verejnosť si ju prvýkrát všimla ako nádejnú výtvarníčku počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petrovci 28. augusta 1919 na výstave obrazov a ručných prác. Zuzka Medveďová – „samouká sedliacka deva“ sa vtedy verejnosti predstavila svojimi obrazmi a soškami.
S cieľom zapísať sa na štúdiá vo februári 1921 odchádza do Prahy. Keďže pricestovala mimo termínov prijímacích skúšok, zapojila sa do súkromnej školy prof. Ferdinanda Engelmullera, známeho krajinkára. Neskoršie, kvôli finančným problémom odchádza do Berlína, vyskúšať tam možnosť študovania. Nepoznala však dostatočne nemecký jazyk, takže sa musela vrátiť domov. V tomto období usporiadala v Petrovci svoju prvú samostatnú výstavu 2. – 3. septembra 1922, v budove, kde sa dnes nachádza jej galéria. Vystavených bolo 95 prác, z čoho až 40 olejomalieb. Na prvom mieste v katalógu tejto výstavy boli Slovenská izba a Žatva, uvedené ako najhodnotnejšie obrazy.
Zuzka Medveďová po čase predsa pokračovala v štúdiách, tentoraz však v Záhrebe, na Umelecko-priemyselnej škole. V roku 1923 sa jej predsa podarilo, predovšetkým vďaka učiteľovi Júliusovi Kubánymu, odísť späť do Prahy, zložiť prijímacie skúšky a zapísať sa na Akadémiu výtvarného umenia. Umelecké štúdiá v Prahe absolvovala roku 1929.
Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec roku 1982 udelilo Zuzke Medveďovej Októbrovú cenu. 85-ročná Zuzka Medveďová sa mienila natrvalo presťahovať do Petrovca. Tento zámer sa jej už nepodarilo uskutočniť.
Zomrela v Pezinku (Bratislava) 1. februára 1985 a urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985.
Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá bola otvorená 1. júla 1989.
Vladimír Valentík
