Od založenia bienálnej výstavnej manifestácie slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore tohto roku ubehlo pätnásť rokov. V priebehu toho času na výstavných prehliadkach v dvojročných intervaloch koncom nepárnych rokov milovníci výtvarného umenia a odborná verejnosť si mohli v Galérii Zuzky Medveďovej pozrieť aktuálnu výtvarnú tvorbu našich akademických a profesionálnych (členov profesionálnych výtvarníckych združení – ULUV, ULUS...) výtvarných umelcov. Zároveň existencia tejto manifestácie umožnila i inštitucionálne včlenenie výtvarnej tvorby slovenských výtvarníkov do kontextu súčasnej kultúry Slovákov na týchto priestoroch, ako jeden z najbohatších a najvýznamnejších segmentov.
Na 8. bienále svoju najnovšiu výtvarnú tvorbu predstavuje zatiaľ rekordný počet účastníkov, až 26. Celkove však na bienále máme 27 autorov, lebo sme do expozície tohto bienále zaradili aj práce vynikajúceho akademického grafika, ilustrátora a grafického dizajnéra Michala Kiráľa (1955 - 1995), ako spomienku na jeho tvorbu. Totiž Michal Kiráľ by sa tohto roku dožil päťdesiatin a zároveň tohto roku ubehlo aj desať rokov od chvíle , čo nás navždy opustil.
Jednou z charakteristík expozície 8. bienále je rôznorodosť použitých umeleckých postupov a využitých výtvarníckych techník od olejomaľby, pastelu, rôznych grafických techník až po priestorové práce, sochy, maľby a umelecké objekty, ready-made a book-art. V porovnaní s predošlými bienále v aktuálnej expozícii je väčší počet priestorových prác a najmä grafických listov. Počet autorov grafík sa zväčšil najmä vďaka tomu, že niekoľkí mladí grafici ukončili štúdiá na novosadskej akadémii, takže okrem skúseného a renomovaného Pavla Čániho svoju grafickú tvorbu predstavili aj mladí grafici Daniela Triašková, ktorá na predošlom bienále vystavovala svoje práce po prvýkrát, a debutanti na tohtoročnom bienále Milan Grňa z Báčskej Palanky a Martina Karavlová zo Starej Pazovy. Zaujímavé nové možnosti grafického média odhaľuje však mladá grafička Jana Viergová. Starší grafici Pavel Pop, Jozef Klátik a Martin Kizúr už rad rokov uprednostňujú vo svojej tvorbe maliarsky prejav. Pavel Pop pokračuje v maľovaní po stopách abstraktného expresionizmu na veľkých formátoch plátna. Jozef Klátik vyhľadáva nové výrazové možnosti geometrickej abstrakcie farebných plôch a Martin Kizúr do maliarskeho prejavu blízkeho abstraktnému podaniu prenáša svoje impresie zo svojho nového domova – Austrálie.
Naši početní maliari pokračujú v umeleckej tvorbe po svojich zachodených chodníčkoch v rámci svojich individuálnych výtvarných poetík. Mária Gašková rozpracúva svoju koncepciu maľby v duchu abstraktného expresionizmu. Mira Brtková pokračuje tiež v duchu svojej koncepcie abstraktného výtvarného prejavu, redukujúc maľbu na dve farby, a tak skúšajúc ich farebné hodnoty. Jeden z možných prejavov v duchu abstraktného expresionizmu rozpracúva aj mladý maliar Michal Ďurovka. Maliari Viera Fajndovićová-Súdiová a Ján Agarský tentoraz si zvolili techniku pastelu. Viera Fajndovićová-Súdiová odstúpila od svojej poetiky imaginatívneho realizmu a priklonila sa k stvárňovaniu exotickej krajinky svojrázneho ovzdušia a Ján Agarský pokračuje v skúmaní prejavu asociatívnej abstrakcie. Tiež aj Miško Bolf na spôsob blízky abstraktnému expresionizmu vytvoril svoju maľbu, s ktorou sa predstavil v rámci tejto expozície. Verní figurálnemu maliarskemu prejavu však zostali: Milan Súdi s témami zo scénických umení, Ivan Križan s maliarskou reminiscenciou na historickú tému a Mária Galátová-Ćirovićová so svojou krajinomaľbou v postcézannovskom duchu.
Novú výtvarnú senzibilitu na bienále nám však prinášajú práce Ďulu Šantu a Jána Triašku, podobne ako sa multimediálna umelecká prax osvedčila v tvorbe Jaroslava Supeka, ktorý sa nám tentoraz predstavil s konceptualistickou prácou s elementmi ready-made a book-art (zásahy na vlastnej knihe). Po prvýkrát na bienále máme i umeleckú fotografiu. Je to práca popredného fotografa, člena Združenia úžitkových umelcov a dizajnérov Vojvodiny Michala Madackého a zároveň aj jeho prvá účasť na bienále. Po priestorovom výtvarnom prejave siahli v duchu svojich výtvarných poetík Rastislav Škulec, Miloslav Pavelka a Katica Pavelková-Vukajličová, ale aj maliar Marjan Karavla, ktorý spojil skúsenosti ready-made so svojim maliarskym prejavom a vypracoval maľbu-objekt. Aj maliarka Mira Brtková pokračuje v tvorbe svojich kovových skulptúr a po dlhšom čase sa nám na bienále predstavuje i sochárka po vzdelaní Ingrid Cicková, ktorá už desať rokov žije v Aténach a úspešne tam aj vystavuje svoje práce (dve samostatné výstavy t.r.). Dve kresby – akty zo svojej najnovšej tvorby nám zaslala pre 8. bienále.
Dúfam, že nám expozícia 8. bienále pomôže rozšíriť si umelecké obzory a lepšie poznať aktuálnu chvíľu tvorby slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore.
Vladimír Valentík
(z katalógu 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Petrovec 2009, s. 47-48-49)
