Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore sa stáva pevne zachodenou a renomovanou výtvarnou manifestáciou kultúry Slovákov na týchto priestoroch. Ako jedinečná a najvýznamnejšia výtvarná manifestácia Slovákov v Srbsku a Čiernej Hore – od minulého bienále – značne si zväčšila počet účinkujúcich umelcov a umožňuje nám dobrý prehľad a jedinečný pohľad na aktuálnu chvíľu nášho súčasného výtvarníctva.
Na 7. bienále predstavili svoje najnovšie práce 22 umelci. Teda rovnaký počet ako pred dvoma rokmi. Výstavný priestor Galérie Zuzky Medveďovej sa pomaly, ale iste stáva byť primalý pre všetky práce, čo nás samozrejme teší.
Keď ide o samotné vystavené práce treba konštatovať najväčšie premeny vo výtvarných poetikách Pavla Čániho, Ivana Križana a Martina Kizúra, kovačického rodáka z Austrálie. Pavel Čáni v duchu relativizácie výtvarných hodnôt a na stopách postmoderny vystúpil z grafického lista do priestoru – k objektu a svoje grafické listy už používa iba ako materiál na dotvorenie umeleckých objektov. Petrovský maliar Ivan Križan, ktorého poznáme ako krajinkára, svoju expresivitu farby premenil na hyperrealistický – v jednom prípade (Zátišie), alebo na abstraktný prejav – v druhom prípade. Martinovi Kizúrovi zase očarila jedinečná austrálska príroda a v nej nachádza nové motívy pre svoju tvorbu, dostávajúc sa bližšie k mimetickému prejavu.
Ostatní umelci zostali v podstatných črtách dôslední svojim poetikám a prejavu. Mira Brtková pokračovala s tvorbou kovových skulptúr a v maliarskej tvorbe živila svoju maliarsku poetiku zo šesťdesiatych rokov. Ján Agarský pokračuje so skúmaním asociatívnej abstrakcie a Jozef Klátik, ktorý mal v minulom období dve vydarené výstavy v Novom Sade a Zrenjanine, tiež zostal dôsledný sebe. Milan Súdi pokračuje – síce trochu voľnejšie – tvoriť na témy zo scénických umení a s Máriou Gaškovou sa tiež stretáme ako dôslednou v svojej poetike, aj tentoraz v reprezentačnom vydaní. Grafik Pavel Pop sa v svojom ateliéri na Petrovaradinskej pevnosti intenzívne a veľmi vydarene venuje olejomaľbe na veľkých formátoch plátna a z poetiky imaginatívneho realizmu sa dostal k abstraktným kompozíciám. Viera Fajndovićová-Súdiová sa v svojom postsurrealistickom oneirickom prejave díva na maliarsky spôsob na bytostné témy, akými sú príroda a život. Jaroslav Šimovič zase na ceste hľadania ideálneho obrazu, tentoraz sa prejavil ako svojrázny figuralista. Vo figurálnom výtvarnom prejave s hodnou mierou štylizácie sa najlepšie cíti i selenčanský maliar Miško Bolf. Dôsledný sebe i na tomto bienále zostáva i staropazovský maliar Marjan Karavla, ako i Rastislav Škulec so svojim priestorovým prejavom. So svojráznymi umeleckými akciami pokračoval aj v minulom období Jaroslav Supek a rozšíril svoju sféru umeleckých akcií na tzv. agro-art.
Od minulého bienále sa celkom úspešne do tejto manifestácie zapojili i afirmovaní belehradskí keramici Miloslav Pavelka a Katica Pavelková-Vukajlovićová, ktorí občerstvili svojimi prácami naše umelecké cítenie. Novú senzibilitu však do nášho výtvarného života prinášajú najmä mladí umelci Ďula Šanta, Jana Viergová, Ján Triaška a Daniela Marková, najmladšia účastníčka 7. bienále.
Ján Triaška a Daniela Marková zároveň i po prvýkrát účinkujú na bienále a preto im na záver venujeme trošku viac pozornosti. Petrovský akademický maliar Ján Triaška sa narodil roku 1977 v Novom Sade. V rokoch 1996-1999 študoval maľbu v ateliéri prof. Jovana Rakidžića na Akadémii umení v Novom Sade. Po ukončení tretieho ročníka prestúpil do Bratislavy na VŠVU do ateliéru prof. Jána Bergera a tohto roku získal hodnosť Mgr. art. Toho času je v prvom ročníku doktorandského štúdia, tiež v Bratislave. Hložančanka Daniela Marková sa narodila roku 1980 v Báčskej Palanke a tohto roku vyštudovala grafiku na Akadémii umení v Novom sade. Je našou najmladšou akademickou maliarkou.
Vladimír Valentík
(z katalógu 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Petrovec 2009, s. 46-47)
