16.12.2017 - 31.12.2017
Najväčšie výtvarné podujatie vojvodinských Slovákov zotrváva už vyše dvoch a pol desaťročia a zaujalo významné miesto v súčasnej kultúre. Výtvarná tvorba profesionálnych výtvarníkov je veľmi úspešným segmentom produktívnej kultúry Slovákov v Srbsku, keď sa čoraz viac zaoberáme pestovaním kultúrnych tradícií a na vytváranie nových hodnôt, akoby bolo čoraz menej síl. Výtvarné umenie sa však rozrastá a nadobúda dimenzie, o ktorých sme ani nie v tak dávnej minulosti netušili.
V súčasnosti je výtvarné umenie hádam vedľa folklóru najvyvinutejšou a najbohatšou zložkou kultúry Slovákov v Srbsku. Výtvarné umenie – okrem insitného a amatérskeho prejavu – má aj svoj profesionálny prejav. Práve Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku je podujatím, ktoré nám to umožňuje.
Na 14. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku sa zoskupil hádam zatiaľ rekordný počet účastníkov, maliarov, grafikov a sochárov, totiž toto bienále patrí medzi tie s najbohatšou účasťou. Keď ide o tvorivé zameranie vystavených prác, sú tu najpočetnejšie olejomaľby a maľby akrylovými farbami. Väčšina maliarov zostáva v koordinátach svojich rozpracovaných výtvarných poetík, ale u niektorých sú evidentné aj zmeny, ako napríklad u Marijana Karavlu, ktorý odstúpil od svojho rozpoznateľného výtvarného prejavu a priklonil sa ku geometrickej abstrakcii. Pavel Pop sa aj naďalej zaoberá veľkými majstrami svetového výtvarného umenia. Pavel Čáni zotrváva pri cykle obrazov maľovaných na našom tradičnom ľudovom výrobku – handrovke. Milan Súdi maľuje svoje intímne výpovede, Mária Gašková veľmi intenzívne skúša potenciál svojej výtvarnej poetiky a Jozef Klátik, ktorý sa už roky snaží prekonať hranice tradične pochopeného obrazu a pokračuje v svojom predsavzatí, ale tentoraz zasa novým spôsobom. Jánovi Agarskému sa podarilo konkretizovať svoj výtvarný prejav, totiž do svojich asociatívnych krajín, podávaných na hranici abstrakcie, vsadil stromy, ktoré jeho výtvarný prejav posunuli v smere figurácie. Minimalistický, abstraktno-geometrický prejav Rastislava Škulca znovu zapôsobil svojou konceptuálnou jedinečnosťou. Mária Galátová-Ćírovićová aj naďalej skúša expresívny potenciál krajinomaľby a Zvonimír Pudelka pokračuje vo svojom špecifickom výtvarnom prejave, poznačenom populárnou konzumnou kultúrou. Michal Ďurovka zasa skúša aj naďalej výtvarný potenciál znázorňovania roviny.
Po dlhšom čase na bienále sa predstavuje Zdenka Mária Madacká z Kanady, ktorá zotrváva pri svojom jednoduchom, minimalistickom, výtvarnom prejave. Aj iné mladšie maliarky svojou tvorbou prispeli k tejto prehliadke našej aktuálnej výtvarnej tvorby. Tak Ľubka Ergová pokračuje v maľovaní svojím rozpracovaným rukopisom. Jasna Opavská-Mraovićová v duchu post-moderny na svojich akvareloch sa vracia k zabudnutému maliarskemu jazyku svojich historických predchodcov a Vesna Opavská tiež vykonala určitý odklon od grafických prác z minulého obdobia. Najmladšia maliarka na tomto bienále Saňa Stvorcová sa nám však predstavila v súčasnosti čoraz aktuálnejšou technikou digitálnej tlače a venovala sa svojej téme prehodnocovania našej slovenskej vojvodinskej folklórnej tradície. Grafička Martina Karavla-Hlodová sa nám po prvýkrát na bienále predstavuje ako maliarka svojimi abstraktnými kompozíciami.
Ku grafickej tvorbe sa na minulom bienále navrátil Martin Kizúr z Austrálie a zotrval pri nej aj na tohtoročnom bienále, pre ktoré vypracoval dva štvorfarebné linorezy s motívmi austrálskej vegetácie. Súčasná grafická tvorba na našej výtvarnej scéne je oživená predovšetkým vďaka nástupu mladej generácie grafičiek, školených na novosadskej umeleckej akadémii. Daniela Triašková, Anna Andrejićová, Alena Klátiková a najnovšie aj Emília Valentíková pestujú abstraktný výtvarný prejav a na tomto bienále sa všetky predstavili svojou grafickou tvorbou od výškotlače, litografie až po hĺbkotlač. Na tohtoročnom bienále sa prvýkrát zúčastňuje Emília Valentíková, ktorá tohto roku ukončila štúdium grafiky na Akadémii umení v Novom Sade v triede profesora Radovana Jandrića. K týmto mladým výtvarníčkam priraďujeme aj Andreju Merníkovú, ktorá sa zaoberá predovšetkým dizajnom a pre tohtoročné bienále vypracovala digitálnou kresbou dva profilové portréty.
Umelecká fotografia u nás je tentoraz predstavená tvorbou Michala Madackého. Keď ide o priestorový prejav, na tohtoročnom bienále vystavuje náš najstarší, jubilujúci akademický sochár Ján Stupavský. So soškami z terakoty do priestoru galérie zavítal aj Miloslav Pavelka z Belehradu a jeho sestra, keramička, Katica Pavelková-Vukajlovićová tentoraz siahla iba po dvojrozmernom výtvarnom prejave.
Na záver iba konštatácia, že aj tohtoročné bienále ospravedlnilo v každom ohľade zmysel svojej existencie a sprítomnilo nám na jednom mieste umeleckú a generačnú rôznorodosť našej súčasnej výtvarnej scény.
Vladimír Valentík,
komisár 14. bienále
Organizačný výbor: Vladimír Valentík, predseda Umeleckej rady GZM a predseda Organizačného výboru 14. bienále
Mr. Pavel Čáni, ak. maliar a grafik
Jozef Klátik, ak. maliar a grafik
Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci