Ústredné výtvarné podujatie vojvodinských Slovákov sa uskutočňuje v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci za jemne nadštandardnej účasti našich akademicky školených výtvarníkov a profesionálnych maliarov, grafikov a sochárov. Dvanáste bienále zoskupilo dvadsiatich štyroch výtvarných umelcov, ktorí vypracovali vyše štyridsať prác – prevažne malieb. Grafiky a priestorový prejav – čiže sochy sú menej zastúpené.
Maľby na 12. bienále vystavujú Ján Agarský, Miško Bolf, Michal Ďurovka, Viera Fajndovićová-Súdiová, Mária Galátová-Ćirovićová, Mária Gašková, Martin Kizúr, Jozef Klátik, Ivan Križan, Pavel Pop, Zvonimír Pudelka, Miloslav Súdi, Jaroslav Šimovič a Rastislav Škulec. Dôkazom toho, že maľba môže prestúpiť vlastné tradičné rámce, sú práce Jozefa Klátika a Zvonimíra Pudelku, ktoré sú vlastne svojrázne maľby – objekty, či nástenné inštalácie.
Aj mladé maliarky, s ktorými sa po prvýkrát stretáme na bienále, sa predstavili maľbami; Jasna Opavská-Mraovićová (1974) z Belehradu, vyštudovaná maliarka Fakulty výtvarných umení Univerzity umení v Belehrade a členka Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS), vystavuje dva portréty zvláštnej štylizácie a väčších rozmerov; Ľubka Ergová (1978) z Rumenky, ktorá vyštudovala grafický dizajn na Akadémii umení v Novom Sade, sa predstavuje krajinomaľbami stvárnenými zvláštnym dekoratívne štylizovaným rukopisom a najmladšia výtvarníčka Andrea Merníková (1990), ktorá základné akademické štúdium grafických komunikácií ukončila tohto roku na Akadémii umení v Novom Sade, sa predstavila abstraktným výtvarným prejavom v technike suchého pastelu.
Keď ide o maliarske sklony našich výtvarníkov, ich prejav sa pohybuje od expresívne podanej krajinomaľby alebo zátišia, cez tendencie imaginatívneho realizmu až po abstraktný výtvarný prejav, budovaný buď na hodnotách farebných plôch, alebo aj geometrizácie.
Na 12. bienále novými grafickými listami sa predstavili: Pavel Čáni z Kulpína grafikami vypracovanými hĺbkotlačovými technikami, Daniela Triašková z Petrovca štylizovanými krajinkami vypracovanými vo výškotlačovej technike, Zdenka Mária Madacká z Kanady experimentálnym grafickým odtlačkom a Marian Karavla, ktorý sa čoraz sústavnejšie venuje digitálnej grafike.
Svojráznosťou tohto bienále sú i dve asambláže pripomínajúce nám súčasnú pretechnizovanú dobu Milana Grňu z Báčskej Palanky.
Priestorové práce v duchu a v tradícii vlastných poetík pre 12. bienále vypracovali Mira Brtková, ktorá ako materiál pre svoje skladačky použila plexisklo, a Ján Stupavský, ktorý svoju jednoduchú sochu s charakteristickým členením vypracoval z patinovanej sadry.
Na základe vystavených prác môžeme pocítiť a uchopiť aktuálnu chvíľu slovenského výtvarného umenia v Srbsku. Je to zrejme významný a vysokokvalitný segment aktuálnej produktívnej menšinovej slovenskej kultúry v Srbsku, ktorý povzbudzuje záujem nie iba našej, ale aj širšej kultúrnej verejnosti.
Vladimír Valentík
Komisár 12. bienále
(text prevzatý z katalógu)
