Galéria Zuzky Medveďovej oslávila tohto roku 20 činnosti. Založená bola 1. júla 1989 a stala sa v uplynulom období najvýznamnejšou výtvarníckou inštitúciou slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku. V priebehu 20 rokov v Galérii Zuzky Medveďovej bolo realizovaných 75. výstav. Expozícia 10. bienále je 77. výstava v týchto priestoroch a patrí už do tretieho desaťročia pôsobenia.
Bienále slovenských výtvarníkov bolo založené v nepokojných časoch roku 1991 ako výtvarná prehliadka aktuálnej tvorby slovenských akademických a profesionálnych výtvarníkov. Vernisáž 1. bienále sa uskutočnila 23. novembra 1991. Od toho času každý druhý rok vďaka tomuto ústrednému výtvarnému podujatiu Slovákov v Srbsku máme možnosť pozrieť sa, kam speje umelecká tvorba našich špičkových výtvarníkov.
Na doterajších bienále vystavovalo úhrne 42 našich umelcov. Niektorí už nie sú medzi nami (Anna Máľachová-Fajndovićová, Anna Pixiadesová a Jaroslav Supek). Na prvom bienále vystavovalo 17 umelcov, na druhom 13, na treťom zasa 17, na štvrtom 19, piatom 16, šiestom 22, siedmom 22, ôsmom a deviatom 26 a jubilejnom desiatom 27. Z tohto počtu – keď sme už pri štatistike – osem našich výtvarníkov vystavovalo svoje práce zatiaľ na všetkých usporiadaných bienále: Mira Brtková, Pavel Čáni, Viera Fajndovićová-Súdiová, Mária Gašková, Jozef Klátik, Pavel Pop, Milan Súdi a Rastislav Škulec. Takmer na všetkých – okrem piateho bienále – svoje práce vystavil aj Martin Kizúr ktorý od roku 1991 žije v Austrálii, a Ivan Križan, ktorý nevystavoval iba na druhom bienále. Od druhého bienále pravidelne vystavuje svoju najnovšiu tvorbu aj Ján Agarský, od tretieho – Miško Bolf a od štvrtého – Michal Ďurovka a Marijan Karavla. Je to vlastne jadro tohto výtvarného podujatia, ale aj jadro nášho súčasného výtvarného umenia, ku ktorému neustále pribúdajú noví autori.
Na 10. Bienále po prvýkrát vystavujú až štyria naši umelci. Najstarší medzi nimi je petrovský rodák Štefan Pavelka (1930), ktorý od roku 1947 žije na Slovensku. Počas tohtoročných Slovenských národných slávností mali sme príležitosť dôkladne sa oboznámiť s jeho najnovšou tvorbou. Prvýkrát sa predstavujú našej verejnosti aj dve mladé výtvarníčky narodené v roku 1976: Svetlana Miháľová, ktorá vyštudovala najprv slovenčinu a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom získala aj hodnosť bakalár maľby, digitálnych médií a intermediálnej tvorby na banskobystrickej Akadémii umení (v súčasnosti je na magisterskom štúdiu); Vesna Opavská, Belehradčanka, ktorá absolvovala grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade roku 2004 v triede profesorky Biljani Vukovićovej, a tohto roku na uvedenej fakulte aj magistrovala a stala sa členkou Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS). Na svojom prvom bienále sa predstavila digitálnou grafikou s bohatými rastlinnými motívmi.
Prvú časť na bienále zaznamenal aj najmladší vystavovateľ Pavel Pavelka (1982) zo Sarajeva. Na Akadémii krásnych umení v Sarajeve vyštudoval grafiku v triede profesora Halila Tikvešu a toho času je na postgraduálnom štúdiu grafiky. Na 10. bienále sa predstavil dvoma grafikami, ktoré môžeme zaradiť do tradície imaginatívneho realizmu.
Na 10. bienále okrem Vesny Opavskej a Pavla Pavelku svojou grafickou tvorbou sa predstavili aj mladšie grafičky Marína Čániová a Daniela Triašková, ktorá odišla krok ďalej vo výskume výtvarno-umeleckého podania krajiny v grafickom médiu, ako aj Milan Grňa, ktorý skúša možnosti digitálnej grafiky. Starší grafici uprednostnili najmä maľbu (Pavel Čáni, Jozef Klátik, Martin Kizúr) a kresbu (Pavel Pop). Medzi maľbami si spomenieme na úplne bielu fázu obrazov s jemnou štruktúrnou intervenciou Miry Brtkovej; maľby Jána Agarského, v ktorých sa krajina mimeticky už bližšie charakterizuje; maľby Pavla Čániho, ktoré v postmodernom duchu doby sú reminiscenciou na lokálnu maliarsku motiváciu Zuzky Medveďovej; geometrizujúce maľby Jozefa Klátika, ktoré sa stali nástennými objektmi; postpopartistické dekoratívne výjavy Zvonimíra Pudelku; Súdiho „náladovky“, alebo návrat ku geometrickému abstraktnému prejavu Rastislava Škulca. Iní maliari zostali bez väčších výkyvov v koordinátach svojich maliarskych poetík.
Priestorový prejav na 10. bienále zabezpečil predovšetkým akademický sochár Ján Stupavský, ktorý svoje oblé sochy z dreva najnovšie otvára, rozčleňujúc ich v dolnej časti na dve oporné plochy. Tiež v priestorovom umeleckom prejave sa vyskúšali aj maliari Mira Brtková a Marijan Karavla. Belehradskí akademickí sochári, zaoberajúci sa predovšetkým umeleckým prejavom v keramike, Miroslav Pavelka a Katica Pavelková-Vukajlovićová svoj priestorový prejav tentoraz priložili k stene.
Desiate – jubilejné – bienále zapadajúce do osláv 20. výročia založenia Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci aj tentoraz ukázalo a dokázalo, že patrí medzi vrcholné a najkvalitnejšie kultúrne podujatia slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku a dúfame, že aj do budúcna bude na poprednom mieste medzi početnými kultúrnymi podujatiami slovenského spoločenstva v Srbsku.
Vladimír Valentík
Komisár 10. bienále
(text prevzatý z katalógu)
