18.12.2021 - 28.02.2022
Ubehlo tridsať rokov od založenia najvýznamnejšieho výtvarného podujatia vojvodinských Slovákov. Založením Galérie Zuzky Medveďovej roku 1989 a o dva roky neskoršie, roku 1991 založením a usporiadaním prvého bienále slovenských akademických maliarov, grafikov a sochárov vznikli podmienky pre integráciu vrcholných dosahov výtvarnej tvorby slovenských výtvarných umelcov do korpusu súčasnej slovenskej kultúry v Srbsku. Bez tohto podujatia, ktoré tohto roku jubiluje, to by nebolo možné.
Vďaka Galérii Zuzky Medveďovej a Bienálu slovenských akademických a profesionálnych výtvarných umelcov vytvorili sa nevyhnutné podmienky k vytvoreniu nového kultúrneho kontextu v rámci súčasnej menšinovej kultúry, ktorý dovtedy neexistoval.
Boli tu jednotliví školení slovenskí výtvarní umelci zapájajúci sa do výtvarného života v Novom Sade alebo v Belehrade, ale bez vzniku tohto bienálneho výstavného podujatia o súčasnom slovenskom výtvarnom umení školených výtvarníkov by sme nemohli a nemali na základe čoho hovoriť. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku nám to umožnilo a nie iba to. Umožnilo nám už tridsať rokov sa pravidelne stretávať s najnovšou aktuálnou tvorbou jednotlivých výtvarníkov, oboznamovať sa s ňou a hodnotiť ju. Vďaka tomuto výstavnému podujatiu rozširili sme slovenskú súčasnú kultúru v Srbsku o nový segment.
Na tridsaťročnom a v poradí 16. bienále svoju najnovšiu výtvarnú tvorbu predstavili 25. akademickí maliari, grafici a sochári. Aj toto bienále odzrkadľuje aktuálnu chvíľu nášho výtvarníctva. Je vyvážené a umožňuje nám uvedomiť si, že v súčasnom slovenskom výtvarnom umení v Srbsku zotrvávajú dva prúdy výtvarného prejavu.
Prvý je bližšie k tradičnému ponímaniu výtvarného umenia ako napodobovania empirickej skutočnosti s menšími, alebo väčšími individuálnymi odchýlkami a individuálnou štylizáciou buď tvarov, alebo použitého koloritu. V rámci expozície 16. bienále do tohto prúdu patria práce Milana Súdiho, Pavla Čániho, Márie Galátovej-Ćirovićovej, Andrey Merníkovej-Šimonovej, Martiny Karavlovej-Hlodovej, Svetlany Miháľovej, Vesny Opavskej, ale aj obrazy so zvýraznenou fantastickou črtou Jasny Opavskej a Suzany Sankovićovej, alebo výrazne dekoratívne štylizované práce Ľubky Ergovej. Ústredným motívom ich obrazov sú ľudské podobizne a figúry, ale aj rastlinné motívy, najmä u Vesny Opavskej.
Druhý prúd je výplodom tradície moderného umenia 20. storočia, ktorý výtvarnú tvorbu poníma ako sebestačnú a nezávislú od empirického sveta vôkol nás. Výtvarné umenie tohto druhu vytvára nový autonómny svet, existujúci paralelne s našou empirickou skutočnosťou a zároveň ju obohacuje. Svoj autonómny svet buduje pomocou základných výtvarných prvkov, akými sú čiara, farba, plocha... Prejav tohto druhu poznáme ako abstraktné výtvarné umenie. Tomuto prúdu sa priklonila druhá polovica účastníkov 16. bienále. Medzi nimi však môžeme rozlíšiť dve skupiny, prvú ktorá vo výjavoch uprednostňuje expresívnu silu farby a druhá, ktorá je tiež silná v našej súčasnej tvorbe, preferuje geometriu a jej pravidlá, pritom však najčastejšie nezanedbáva ani farbu a jej hodnoty. Do prvej skupiny, ktorá sa prikláňa tradíciám a skúsenostiam abstraktného expresionizmu a lyrickej abstrakcie patria práce Márie Gaškovej, Jána Agárskeho, Michala Ďurovku, Zvonimíra Pudelku, Anny Andrejićovej a vystavené fotografie Michala Madackého. Do druhej skupiny, ktorej tvorba zapadá ku geometrickej abstrakcii zaraďujeme práce Jozefa Klátika, Rastislava Škuľca, Marjana Karavlu, Daniely Markovej, Aleny Klátikovej a Emílie Valentíkovej-Labátovej. Medzi abstraktný prejav jednoznačne patria aj práce Zdenky Márie Madackej a Jany Viergovej, ktoré majú výraznú minimalistickú a experimentálnu črtu.
Priestorové práce na 16. bienále poskytli prvý akademický sochár z radov vojvodinských Slovákov Ján Stupavský a Zvonimír Pudelka.
Najväčšie a najvýznamnejšie výtvarné podujatie Slovákov na týchto priestoroch, ale aj vo svete, na dôstojný spôsob jubiluje a nasvedčuje nám mimoriadnu životaschopnosť a vysokú úroveň dosahov súčasnej slovenskej menšinovej umeleckej tvorby akademicky školených výtvarníkov v Srbsku.
Vladimír Valentík
Organizačný výbor 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku:
Vladimír Valentík, predseda
Mr. Jozef Klátik, akademický maliar a grafik
Mgr. Anna Séčová-Pintírová, úradujúca riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov
Mgr. Zdenko Lončar, kustód dokumentarista Múzea vojvodinských Slovákov
