Steny sa začínali nabíjať od zdravej zeme tak, že sa najprv odstránila vrchná vrstva humusu. Niekedy sa robili základy na „dva šúfy“ – zhruba 60 cm. Steny sa medzi dvoma doskami nabíjali „kujanicami“ z nastrúhanej hliny z jamy, ktorá sa otvorila na dvore alebo, keď sa stavalo viacej domov, hlina sa nosila z jám za dedinou. Takto sa nabíjalo až po povalu. Steny potom schli na slnku. Nabitá stena bola hrubá preto, aby v zime chránila od chladu a v lete od tepla. Do uhlov sa postavoval snopček trstiny, aby steny zaviazal. Po vyschnutí sa vysekávali otvory – okná a dvere, pre ktoré sa už pri nabíjaní postavili pevné dubové, morušové alebo agátové hrady. Otvory sa vysekávali sekerou, lebo suchá hlina odolávala inému náčiniu.
Na pozdĺžne steny sa priečne postavili hriadky, vzdialené od seba asi 1 m. V prednej a zadnej izbe stredom, pod týmito hriadkami, tiahla hlavná nosná hrada. Na hriadky sa nahádzala hrubšia vrstva trstiny, na ktorú sa nasypala hlina, niekedy v hrúbke až 20 cm. Z dolnej strany trstina bola omietnutá ušliapanou, s plevou pomiešanou hlinou.
Do koncov hriadok sa vmontovali rohy, na ktoré sa upevnili pozdĺžne „šiby“ (tenšia guľatina) a na ne sa drôtom pripevňovala trstina. Hlavná vrstva hrubšej trstiny sa ešte „špikovala“ tenšou trstinou. Nakoniec sa uplietol „vrkoč“ a strecha bola hotová.
Steny boli omietnuté takisto ako povala, a potom vybielené vápnom. Zaujímavé je, že hlavná hrada musela byť obtiahnutá plátnom zalepeným cestom, aby vápno z dreva neopadalo.
Podlaha sa natierala vodou, v ktorej bola rozpustená zem, najčastejšie braná z krtičniska a kravský trus, aby sa neprášilo. Štít sa tiež zatváral omietnutou trstinou alebo doskami vyzdobenými rozličnými ornamentami.
Zaujímavosťou bol hlinený kohút na komíne, ktorý sa vypínal nad „bouduvaním“ otvoreného pitvora. Viacej sa podobal hrdličke alebo holubovi, a údajne mal dom chrániť pred požiarom.
Dnes táto staviteľská pamiatka umožňuje pochopiť súvislosti medzi dokonalým účelom, bezchybnou konštrukciou a jednoduchou krásou.
Je jasné a celkom samozrejmé, že si naši starí stavali domy dosť odlišne od tých, ktoré zanechali na Slovensku – zrubovaných dreveníc pokrytých šindľou. Prispôsobovali potrebe a účelu konštrukciu, formu a materiál. Prezrádza to rôznorodosť talentov, zručnosť a šikovnosť našich predkov, lebo všetky tie práce sa robili svojpomocne.
Autor textu:
Pavel Báďonský
