Proces výstavby

Steny sa začínali nabíjať od zdravej zeme tak, že sa najprv odstránila vrchná vrstva humusu. Niekedy sa robili základy na „dva šúfy“ – zhruba 60 cm. Steny sa medzi dvoma doskami nabíjali „kujanicami“ z nastrúhanej hliny z jamy, ktorá sa otvorila na dvore alebo, keď sa stavalo viacej domov, hlina sa nosila z jám za dedinou. Takto sa nabíjalo až po povalu. Steny potom schli na slnku. Nabitá stena bola hrubá preto, aby v zime chránila od chladu a v lete od tepla. Do uhlov sa postavoval snopček trstiny, aby steny zaviazal. Po vyschnutí sa vysekávali otvory – okná a dvere, pre ktoré sa už pri nabíjaní postavili pevné dubové, morušové alebo agátové hrady. Otvory sa vysekávali sekerou, lebo suchá hlina odolávala inému náčiniu.
Na pozdĺžne steny sa priečne postavili hriadky, vzdialené od seba asi 1 m. V prednej a zadnej izbe stredom, pod týmito hriadkami, tiahla hlavná nosná hrada. Na hriadky sa nahádzala hrubšia vrstva trstiny, na ktorú sa nasypala hlina, niekedy v hrúbke až 20 cm. Z dolnej strany trstina bola omietnutá ušliapanou, s plevou pomiešanou hlinou.
Do koncov hriadok sa vmontovali rohy, na ktoré sa upevnili pozdĺžne „šiby“ (tenšia guľatina) a na ne sa drôtom pripevňovala trstina. Hlavná vrstva hrubšej trstiny sa ešte „špikovala“ tenšou trstinou. Nakoniec sa uplietol „vrkoč“ a strecha bola hotová.
Steny boli omietnuté takisto ako povala, a potom vybielené vápnom. Zaujímavé je, že hlavná hrada musela byť obtiahnutá plátnom zalepeným cestom, aby vápno z dreva neopadalo.
Podlaha sa natierala vodou, v ktorej bola rozpustená zem, najčastejšie braná z krtičniska a kravský trus, aby sa neprášilo. Štít sa tiež zatváral omietnutou trstinou alebo doskami vyzdobenými rozličnými ornamentami.
Zaujímavosťou bol hlinený kohút na komíne, ktorý sa vypínal nad „bouduvaním“ otvoreného pitvora. Viacej sa podobal hrdličke alebo holubovi, a údajne mal dom chrániť pred požiarom.
Dnes táto staviteľská pamiatka umožňuje pochopiť súvislosti medzi dokonalým účelom, bezchybnou konštrukciou a jednoduchou krásou.
Je jasné a celkom samozrejmé, že si naši starí stavali domy dosť odlišne od tých, ktoré zanechali na Slovensku – zrubovaných dreveníc pokrytých šindľou. Prispôsobovali potrebe a účelu konštrukciu, formu a materiál. Prezrádza to rôznorodosť talentov, zručnosť a šikovnosť našich predkov, lebo všetky tie práce sa robili svojpomocne.

Autor textu:
Pavel Báďonský

Galéria Zuzky Medveďovej

GZM

Galéria Zuzky Medveďovej predstavuje dôležitú zložku kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov už tridsať rokov. Slávnostne bola otvorená 1. júla 1989 a prvou expozíciou boli práve umelecké diela Zuzky Medveďovej. Zuzka Medveďová bola prvá akademická maliarka z radov vojvodinských Sloveniek.

Virtuálne prehliadky

banner 360 kresby

banner 360 galeria zm

banner 360 komplex

Komplex tradičnej architektúry

Komplex ľudovej arhitektúry

Komplex tradičnej architektúry tvoria Najstarší dom v Petrovci (SK1017), ktorý predstavuje nehnuteľný kultúrny majetok Republiky Srbsko mimoriadneho významu a od roku 1965 je pod ochranou Pokrajinského ústavu na ochranu kultúrnych pamiatok. Dom pochádza z druhej polovice 18. storočia a jeho okolie je muzeálnym komplexom. Vedľa domu je sýpka na saniach a Mniač (SK1893), ktorý je tiež nehnuteľným kultúrnym majetkom a je pod ochranou Pokrajinského ústavu na ochranu kultúrnych pamiatok.

Výstavná činnosť

Sledujte nás


 ytlogo     GaleriaZM FB