Prezentovať svojich predkov, činnosť, kultúru, tradíciu, kroje za hranicami nášho štátu je skutočným zadosťučinením. Zároveň je to aj veľkou cťou a zodpovednou poslaneckou úlohou. Práve taká sa dostala Anne Séčovej-Pintírovej, čerstvej riaditeľke Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, ktorá prostredníctvom výstavy zaniesla dobrý kus slovenskosti z Dolnej zeme do krajiny našich predkov. Séčová-Pintírová ako zamestnankyňa Múzea Vojvodiny v Novom Sade so svojím odborným tímom nainštalovala výstavu Za horami, za dolami, Tri storočia Slovákov vo Vojvodine v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave na Vajanského nábreží a v piatok 7. decembra výstava bola sprístupnená verejnosti. Predtým výstava bola nainštalovaná v Novom Sade a Martine; verejnosti bude sprístupnená do 1. apríla 2018.
Azda vhodnejšie miesto nie je. Je to výsledok spolupráce dvoch múzeí – nášho novosadského Múzea Vojvodiny a bratislavského Slovenského národného múzea. Cieľom niekoľkoročného projektu novosadského múzea je predstavenie hlavných charakteristík Slovákov v tejto oblasti, ako dokladu ich vlastnej identity. Znázornené je tu bohatstvo slovenského hmotného, duchovného a kultúrneho dedičstva v širších kultúrno-historických súvislostiach, ktorým sa vlastne približuje život slovenskej národnej komunity vo Vojvodine od čias príchodu z pôvodnej vlasti. Historická časť výstavy je venovaná príchodu Slovákov do novej vlasti, organizovaniu náboženského života a rozvoju školstva v 18. storočí. Tematické celky vypovedajú o rozvoji kultúrnych, hospodárskych a národnostných inštitúcií, predstavujú významné osobnosti z akademického, politického, kultúrneho, umeleckého života našich predkov. Pritom dôležitú časť tvorí téma politických a kultúrnych stykov Slovákov a Srbov na vojvodinských priestranstvách. No a prvky tradičnej kultúry približujú zbierkové predmety z etnologických zbierok nášho múzea z konca 19. a začiatku 20. storočia. Ako ukážky hmotnej kultúry, zakotvené v kontexte javov podstatných pre uchovávanie a pestovanie etnickej a lokálnej identity, sú prestavené hospodárske aspekty. A to pre nás charakteristické a, žiaľ, už zabudnuté, pestovanie chmeľu a konopí, ale aj duchovná a obyčajová prax v ročnom a životnom cykle. Tradičný odev a domáca textília tiež. Súčasťou výstavy je aj prezentácia insitného umenia z Galérie insitného umenia v Kovačici, ako svojrázneho fenoménu tunajších kovačických a padinských Slovákov.
Tento hodnotný, dá sa povedať, svetový, multidisciplinárny projekt, ktorý je výsledkom práce tímu etnológov, historikov, historikov umenia, poctili početní návštevníci, z našich domácich predstaviteľov to boli Šani Dermaku, veľvyslanec Srbska v Slovenskej republike, Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Dr. Ján Šuľan, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, Anna Speváková, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu a predstavitelia Múzea Vojvodiny v Novom Sade.
Foto: Andrej Meleg
Zdroj: http://www.backipetrovac.rs/vesti/tam-pri-dunaji-v-bratislave