3. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii - 17.12.– 31.12.1995

3-BIENALE 1995V rámci súčasnej kultúry Slovákov v Juhoslávii sa usporadúvajú rôzne prehliadky súčasnej kultúrnej tvorivosti (divadelná, spevácka, folklórna, atď.), ktoré podnecujú početných zanietencov, aby svojou tvorbou a činnosťou zachovávali a obohacovali jej existenciu a úroveň. Všetky tieto prehliadky však zoskupujú hlavne amatérov a ochotníkov. Výtvarná manifestácia Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii v Petrovci od samotného začiatku roku 1991 až dodnes zoskupuje iba profesionálov. Je to teda jediná prehliadky súčasnej umeleckej tvorby Slovákov v Juhoslávii, na ktorej periodicky každý rok svoje umelecké artefakty predstavujú verejnosti iba profesionáli.

Podľa kritérií právo účasti na bienále majú slovenskí akademickí maliari, grafici, sochári a výtvarníci, ktorí sa umením zaoberajú profesionálne (členovia profesionálnych umeleckých združení ULUV, ULUS, SVÚ a iných). Práca vystavená na bienále nemôže byť staršia ako dva roky, lebo výstava je prehliadkou aktuálnej tvorby. Výnimkou sú iba tí výtvarníci, ktorí na bienále vystavujú prvý raz, pričom sa im dáva možnosť v rámci tejto špičkovej manifestácie prezentovať sa i staršou prácou, ak mienia, že ich práve tá najlepšie predstavuje. Tentoraz túto možnosť využil akademický maliar Miško Bolf zo Selenče, ktorý vyštudoval na Výtvarnej akadémii v Sarajeve. Na bienále sa nám predstavil dvomi staršími grafikami. Okrem neho prvýkrát na bienále vystavovala akademická maliarka Mária Galátová-Ćirićová (1963) z Dobanoviec. Vystavila štyri expresionisticky podané olejomaľby na hranici abstrakcie. Po prvýkrát na bienále vystavoval i mladý akademický maliar z Petrovca Đula Šanta (1969) a jeho bývalá kolegyňa z akadémie, akademická sochárka Ingrid Cicková (1970) z Nového Sadu, ktorá absolvovala roku 1994 na akadémii v Novom Sade ako najlepšia v odbore sochárstva. Ak máme na zreteli aj maliara Jána Agarského (1962) zo Starej Pazovy a najafirmovanejšiho umelca z radov mladších výtvarníkov Rastislava Škuľca (1962) zistíme, že vyše jednej tretiny vystavujúcich na bienále ’95 tvorili mladí umelci.
Keď ide o ostatných výtvarníkov (súhrne vystavovali sedemnásti), ktorí sa pravidelne zúčastňujú na bienále, dva dominantné prúdy v rámci nášho výtvarného umenia zotrvávajú od skorej. Z jednej strany máme umelcov, ktorí úplne upustili od mimózy skutočnosti a jej foriem. Svoj výtvarný prejav definovali v ničím nespútanej kreácii pomocou základných výtvarných prostriedkov. Čírosť ich prejavu sa stupňuje od gestuálnych informelových výjavov v podobe asociatívne predstavovanej krajinky na pasteloch Jána Agarského, cez abstraktnú koláž pozostávajúcu z celkom konkrétnych foriem v tvorbe Miry Brtkovej, popieranie a vysúvanie plošnosti obrazu do priestoru podľa logiky lyricko-abstraktne vypracovanej maľby u Márie Gaškovej, až po úplné popretie tradične pochopeného obrazu inštalácií Jozefa Klátika a úplnej dereifikácie umeleckého objektu, či presúvanie tvorby z artefaktu na umelecký čin alebo akciu, ako nám to pomocou fotodokumentácie predstavil Jaroslav Supek.
Z druhej strany v našom súčasnom výtvarnom umení zachovávajú sa i figurálne tendencie. Výtvarnú poetiku imaginatívneho realizmu, v ktorej je váha na fantázii autora, uplatňujú v svojej tvorbe Pavel Pop, Viera Fajndovićová-Súdiová a s časti i Milan Súdi, ktorý vo svojej poetike imaginatívneho realizmu integruje aj skúsenosti iných rôznorodých moderných smerov, akými sú pop-art alebo gestuálna maľba. Výtvarná poetika grafika Pavla Čániho osciluje od racionálno-konštruktivistických výjavov po figurálne lyrické stvárnenie motívov blízkych imaginatívnemu realizmu. Tentoraz sa nám Pavel Čáni predstavil grafikami, na ktorých dominuje racionálno-konštruktivistický prístup. Z našich popredných výtvarníkov na tomto bienále sa nám predstavil, impresionovaný tradičným ľudovým umením obyvateľov Austrálie, kovačický rodák Martin Kizúr (reprodukcie jeho prác z bienále boli uverejnené v minulom čísle nášho časopisu) a Ivan Križan, ktorý prekvapil novou poetikou voľnejšieho nefigurálneho razenia.
Z priestorových prác našich sochárov na 3. bienále sa nám predstavili svojimi novými prácami renomovaní umelci Vladimír Labát a Rastislav Škulec a po prvýkrát sa návštevníci bienále stretli s prácami Ingrid Cickovej. Vladimír Labát vystavoval ďalšiu akustickú skulptúru zo série ASL a Rastislav Škulec a Ingrid Cicková ako materiál priestorového prejavu tentoraz zvolili terakotu.
3. bienále ’95 v Petrovci zoskupilo teda sedemnásť našich profesionálnych umelcov, ktorý nám umožnili na jednom mieste sa pozrieť, čo nového v ich ateliéroch a tak zvvážiť aktuálnu chvíľu slovenského výtvarníctva v Juhoslávii. Ďalšie bienále roku 1997 bude v znamení jubilea – stého výročia narodenia Zuzky Medveďovej a očakávame na ňom ďalších našich výtvarníkov.

Vladimír Valentík
Nový život, 48, január - február 1996, č. 1-2, s. 34-35
(z katalógu 10. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, Petrovec 2009, s. 40-41-42)

Expozície múzea

expozicie-mvs

Základnou povinnosťou múzea je uchovávať pre budúce generácie zbierkové predmety a využívať ich na rozvoj a rozširovanie poznatkov na základe výskumu, výchovno-vzdelávacej činnosti, stálych expozícií, dočasných výstav a ďalšími odbornými činnosťami. ...>

Galéria Zuzky Medveďovej

GZM

Galéria Zuzky Medveďovej bola slávnostne otvorená v sobotu 1. júla 1989. Prvá výstavná expozícia pozostávala z 54 zreštaurovaných prác Zuzky Medveďovej z darovaného fondu. Expozíciu tvorili portréty, krojované portréty, ľudovožánrové figurálne kompozície, kvetinové zátišia, akty a krajinky.

Ľudová architektúra

najstarsy-dom

Ľudová architektúra - kultúrna pamiatka „Najstarší dom v Petrovci“ je hlinená stavba panónskeho typu, aké sa stavali v období od 18. do polovice 20. storočia. Dom je robený technikou nabíjania hliny a celá jeho plocha je čiastočne pod úrovňou zeme. Sedlová strecha je z trstiny, otočená štítom do ulice. ...>

Výstavi MVS

150 rokov divadla

150 rokov divadla v Petrovci,…

05.08.2016 – 31.12.2016 – 150 rokov divadla v Petrovci, dokumentačná výstava autora Vladimíra…
Hermanov brloh Hermanova jazbina Celje 1a

2016 - Narodeniny v Hermanovom brlohu –…

17.02.2016 – 10.03.2016 – Narodeniny v Hermanovom brlohu – Detské múzeum, Celje, SlovínskoAutorka…
01 MVS Slovenska izba Kombinacia 2015 1

2015 - Slovenská izba, Poznáte ma? Odev…

07.08.2015 - 31.12.2015 – Slovenská izba, Poznáte ma? a Odev detí v minulosti Slovákov vo Vojvodine…
Pozvanka Pozivnica Belehrad MVS 2015

2015 - Výstava Slovenského ľudového…

04.08.2015 o 19.00 hod. Etnografické múzeum v Belehrade

Zoznam výstav GZM

BIENALE 14 1

14. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku

16.12 – 31.12.2017 14. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku Petrovec 2017 – kolektívna výstava
2017 Miroslav Cipar Katalog 1

Miroslav Cipár – samostatná výstava malieb,…

28.10. – 20.11.2017 Miroslav Cipár – samostatná výstava malieb, kresieb a ilustrácií
Grafika v Petrovci Plagat 2017

Grafika v Petrovci

20.05.2017 – 31.07.2017 Grafika v Petrovci, kolektívna výstava Pavel Čáni, Michal Kiráľ, Daniela…
Plagat Martin Kizur 2017

Martin Kizúr - Austrálske pohľady

13.04.2017 – 19.05.2017 Samostatná výstava malieb a grafík pri príležitosti autorových šesťdesiatin.

Z obsahu...

Default Image

Bienále - amatéry

Bienále - amatéry
23 Ivan-Krizan 1994i

Ivan Križan

Retrospektívna výstava pri príležitosti 50.-tých narodenín autora. 30.09.1994 – 31.10.1994
Default Image

Ján Agarský

24.11.2012
Website by Webmedia